Uncovered Anonym

Rád by som sa s vami podelil o jeden skutočný príbeh. Príbeh, ktorý sa na necelé tri mesiace stal súčasťou môjho života. Písal sa dátum 8.9.2012.. deň, kedy sa to všetko začalo.

Bolo skoré nedeľné ráno, deň ako každý iný. Privstal som si skôr, pretože som musel ísť na poštu po naliehavú zásielku. Ak mám pravdu povedať, vtedy sa mi veľmi nechcelo, pretože som mal dosť náročný víkend, ale boli to neodkladné povinnosti, ktoré som musel uprednostniť. Všetko potrebné som si vopred pochystal a s únavou som vyrazil. Očakával som obyčajný deň, okrem návštevy pošty som nemal na pláne nič iné, tak som ešte cestou vymýšľal program na zvyšok dňa.
Dorazil som na poštu. Bola prázdna, tichá a poštárka ešte javila výrazné známky ospalosti, na pár sekúnd som mal dokonca pocit, že ani len nezareagovala, že som prišiel, no po chvíli si ma všimla a ja som prebral zásielku.
Cestou som domov mi zavolala kamarátka, ktorej deň sa začal rovnako skoro ako ten môj a navrhla mi, či sa na obed nestretneme a nepôjdeme sa niekde najesť, spomenula známu reštauráciu v meste. Nemal som nič na pláne, tak som súhlasil a potešil som sa tomu. Dorazil som domov, zásielku som uložil na bezpečné miesto, zapol som notebook a pustil film...
... vlastne k tomu ani len nedošlo, pretože ešte predtým som sa ako obvykle pozrel na jednu nemenovanú stránku, na ktorej som registrovaný. Všimol som si blikajúcu ikonku novej správy. Otvoril som ju a tým sa celý príbeh začína...
Stálo v nej: „Práve si sa stal mojim terčom. Dúfam, že sa budeš príjemne zabávať, pretože ja áno.“
Príbeh o odhalenom anonymovi sa začína...

Mesiac 1 | September
Správa, ktorú som na sociálnej komunite dostal mi dávala nulový zmysel. Neporozumel som, o čo užívateľovi s užívateľským menom anonym1 išlo a ani som sa tým zbytočne nezaťažoval, myslel som optimisticky a povedal som si, že sa jedná o spam alebo týpka, ktorý sa nudí a píše ľudom takéto hlúpe správy. Mne osobne to vtipné nepríde, možno som nezaujímavý a nudný, ale týmto provokačným akože vtipom nikdy nepochopím. Ignoroval som ho, pravdupovediac ma k tomu najviac donútilo meno toho užívateľa, pretože som nemal záujem si písať s niekým, o kom neviem absolútne nič, užívateľ bol úplne skrytý - nemal meno, vek, bydlisko, fotografiu ani osobné informácie. Strata času riešiť takéto hlúposti.

Ešte v ten večer mi to nedalo a o užívateľovi anonym1 som hľadal nejaké informácie, prevažne na nemenovanej komunite, kde sa to začalo. Ani neviem prečo, obvykle sa takýmito vecami nezaťažujem, ale mal som taký vnútorný pocit, že anonym to nemyslel len tak, nestáva sa mi to často, cítil som sa divne a hlúpo.

Ako som predpokladal, bádanie po informáciách o anonymovi boli úplne zbytočné, pretože som o ňom nenašiel jedinú informáciu, jedinú zmienku. Povedal som si, že je nezmysel, aby som strácal čas nad hľadaním informácií o nikom. Bola už neskorá noc a ja som bol vyčerpaný, išiel som si ľahnúť. Nasledujúce ráno som bol skontrolovať stránku, či mi od tajomného neprišla ďalšia správa.
Neprišla, na schránke svietilo číslo nula. Tým som si vyvodil záver, že to bol len nudiaci sa človiečik, ktorý ma chcel len vyprovokovať a trpezlivo čakal na moju odpoveď. Mnoho súčasných ľudí si myslí, že skrytá identita ich robí silnými, najmä v prípade, že ich prezývka je anonym. Pre mňa je to slabosť, zbabelosť a neochota diskutovať ako skutočný človek. Takýto ľudia majú potrebu skrývať sa za rôznymi prezývkami alebo ešte horšie, za úplne inými ľuďmi. Ešte v ten deň som anonyma vypustil z hlavy a definitívne som ho prestal riešiť.

5 dní bol kľud...

Potom opäť udialo niečo, čomu som nerozumel, ale začínalo to byť vážnejšie. Na anonyma som už viac-menej zabudol, ale pri vyberaní pošty zo schránky som si našiel mne adresovaný biely list bez adresy, vlastne bez čohokoľvek... Bol to len čistý, biely list. Ostatné veci ako reklamné letáky alebo katalógy som ako už bolo zvykom odniesol do obývačky na stôl, len prázdny list som si zobral do izby. Jediné, čo na ňom stálo, bolo: „Pre Františka“. Opäť sa ma zmocnil ten pocit, ktorý som mal pri čítaní tej správy od anonyma, takmer naisto som vedel, že ten list bude od neho. Moje meno si bez problémov mohol zistiť, mal som ho aj s pár ďalšími údajmi napísané na stránke. Otvoril som list... a vyplnilo sa to, čo som predpokladal.
Stálo v ňom: „Vravel som ti, že si môj terč a mal by si to brať vážne, lebo budeš mať problémy. S pozdravom tvoj priateľ anonym1.“

Mal som z toho zvláštny pocit, strach by som to určite nenazval, takéto primitívne spôsoby mi strach nenaháňajú, len práve po prečítaní tohto listu sa ma zmocnil neprekonateľne silný pocit zistiť, kto ten človek vôbec je a o čo mu ide, ak mu o niečo zmysluplné vôbec ide.
Chcel som na niečo prísť, len... nemal som tušenia ako... Ten človek bol duch, anonym, ktorý sa mi vyhráža prostredníctvom internetu a listov... Je to jeho sila alebo slabosť? Túto otázku som si kládol nejeden raz a nikdy som na ňu nevedel odpovedať...

Počas prvého mesiaca som už nedostal žiadne správny na internetovú stránku, no pár listov mi do drevenej poličky pribudlo. Boli to ďalšie tri listy, ktoré prichádzali presne po týždni.

Opäť presne zacitujem, čo bolo v listoch napísané:
list č. 2: „Stále nič, že? Viem, že sa ma snažíš nájsť, ale to jednoducho nejde, v tomto bývam veľmi opatrný. Ešte ťa pár dní nechám trpezlivo čakať, no v ďalšom liste, ktorý ti pošlem presne o týždeň bude o niečo viac, ako v doterajších dvoch. S pozdravom anonym1.“
list č. 3: „Ešte si počkaj, práve ma to začalo strašne baviť! S pozdravom anonym1.“
list č. 4: „Hlupáááááááák! S pozdravom... veď dobre vieš kto.“

Štvrtý list ma presvedčil o tom, že ten človek to nemá v hlave v poriadku a z vlastného záujmu som sa pevne rozhodol, že zistím, kto stojí za tým odvážnym nickom a to všetkými možnými prostriedkami.

Mesiac 2 | Október
Bádanie pokračuje... zatiaľ nemám žiadne stopy a čomu sa čudovať, nájsť niekoho, kto je pre vás len obyčajný anonym, ktorý vám posiela hlúpe listy bez možnosti odpovede je takmer nemožné. Rozhodol som sa, že budem celú situáciu riešiť sám, bez akejkoľvek pomoci druhých, takisto som bol jediný človek, ktorý o tejto situácii vedel.

Prečo som vlastne celú situáciu začal tak intenzívne sledovať? Po prvýkrát som chcel osobne spoznať človeka, ktorý sa iným ľudom vyhráža prostredníctvom skrytej identity, človeka, ktorý vystupuje ako anonym a považuje sa za silného a nevystopovateľného. Mám v povahe doťahovať načaté veci do konca a v tomto prípade sa nejednalo o žiadnu výnimku. A v tejto veci to bolo silnejšie o to, že som mal veľkú chuť stáť pred človekom, ktorý sa takto ponižuje a odosiela takéto správy.

Celé to bola jednostranná záležitosť, on odosielal, ale neprijímal. Tým bol u mňa ten človek slabý, nemal odvahu prijať akúkoľvek odpovedať, na webovej stránke si dokonca zablokoval prijímanie správ. Ja som sa ale nevzdávaj a snažil som sa prísť na vhodný spôsob, ako sa k tomu človeku aspoň trocha priblížiť.

Polovica mesiaca bola preč a žiadny nový list som zatiaľ nedostal. Ale tesne za polovicou mesiaca to opäť pokračovalo, teraz využil opäť niečo iné... SMS správy. Na mobil mi prišla správa od utajeného čísla, v momente mi bolo jasné, o koho sa jedná, napadlo ma to ešte predtým, ako som si správu otvoril. To, čo v nej bolo ma 100%ne presvedčilo, že človek, ktorý to všetko robí nemôže byť v poriadku a pokiaľ sa jedná o osobu staršiu ako 12 rokov, je to debilizmus.
SMS správa: „Debilko, mám aj tvoje číslo. Hehehe! Vieš kto.“
Ničoho som sa neobával, ani som sa nad tým nepousmial, pretože to nie je vtipné, je to trápne a anonym1 je hlupák. To, že si zistil moje telefónne číslo ma nijak neprekvapilo, v dnešnej dobe to nieje nič náročné, ja sa po žiadnym plášťom anonymity neskrývam, takže som dostupnejší ako on.

Keďže som opäť nemal možnosť odpovedať na správu, neostávalo mi nič iné, ako to všetko ignorovať. Do konca mesiaca mi ešte prišlo pár správ, ktorých obsah nebudem citovať. Jednalo sa o ďalšie urážky a vulgarizmy, ktorými v skutočnosti neponížil mňa, ako sa o to snažil, ale seba. A pokiaľ si to ten človek v tej chvíli neuvedomoval, tak je na tom veľmi zle.

Mesiac 3 | November, začiatok Decembra
Tretí mesiac a ja som stále bez akejkoľvek informácie, bez stopy a tušenia. Pár SMS správ pribúda v nepravidelných časových intervaloch a mňa to už prestáva baviť. Opäť som mal deň, kedy som si povedal, že si ho celý nechám pre hľadanie funkčného nápadu, ktorý by mi už konečne pomohol prísť na to, čo chcem už mnoho dní zistiť.

O pár dní to prišlo však samé a z úplne nečakanej situácie. Bol normálny školský deň v týždni, približne 10:00 pred obedom a to bol zlomový moment, zlomový deň celej problematiky. Bolo to 25.11, akurát som sa vracal zo školy. Prečo tak skoro? Zúčastnil som sa školského futbalového turnaja, ktorý sa nám ako triede podarilo vyhrať, tak sme ako odmenu dostali okamžitú priepustku. Pri ceste domov som nič netušiac zbadal stredne vysokého chalana v bielej bunde s kapucou na hlave. Nevidel som mu do tváre, ale postavou som ho tipoval na 15 až 18 ročného chalana.

Toho anonym1 som mal už tak zavŕtaného v hlave, že som ho videl v každom človeku, ktorý sa mi čo i len trochu nezdal. A ako to už v mojom živote býva, opäť sa ma zmocnil silný pocit podozrenie a v duchu som sa spýtal sám seba: Čo ak to je práve on? Existuje možnosť, že by som ho mohol stretnúť takouto, až neuveriteľnou náhodou?
Ten pocit bol taký silný, že som ho začal potajme sledovať. Povedal som si, že pôjdem svojou cestou, ako keby som išiel domov a pokiaľ pôjde niekde úplne inde, prestanem ho sledovať. Ale sledovanie pokračovalo a pokračovalo... A prišlo k tomu, čo som v duchu očakával. Blížili sme sa k miestu, kde bývam a v hlave mi behala dookola jediná veta: Zastav sa pri mojom vchode. Zastav sa pri mojom vchode. Zastav sa pri mojom vchode.
Ako keby som to privolal. Tajomný chlapík so zakrytou tvárou sa skutočne zastavil pri mojom vchode a chvíľu tam len tak nečinne stál. Ja som bol za susednou bytovkou a nenápadne som sledoval, čo sa bude diať.

Asi minútu tam len tak stál a potom otočil hlavu doprava, doľava a dozadu, ako keby sa chcel presvedčiť, či ho niekto nesleduje, v momente som mal aj pocit, či o mne nevie. Cítil som sa divne, naposledy som niekoho sledoval ako malý chlapec a bavil som sa na tom. Ale v tomto prípade to nebol ten radostný pocit, ako býval v detských časoch, ale bol to pocit radosti z možného úspechu.

V momente, ako sa pozrel do každej strany, do ktorej sa pozrieť mohol čosi vytiahol z vrecka bundy. Bol som od neho asi 20 metrov ďaleko a bol ku mne otočený chrbtom, takže som nevidel, čo to v ruke držal. Ale to som ani nemusel, pretože čokoľvek to bolo, po dvojminútovom stláčaní a prezeraní si tej veci to hodil do schránky... do mojej schránky.

To je ono! To podozrenie, ktoré som mal nebolo krivé ale oprávnené. Bol to on, určite to bol, všetko to tak sedí, aj keď som v tom ako obvykle videl ďalší uzol... po desiatkach dňoch mi opäť poslal list práve v deň, keď som sa skôr vrátil domov a v rovnakom čase, ako som prichádzal? Neurobil to tak zámerne? Čo ak po celý ten čas vedel, že ho niekto sleduje a možno ma ani nikdy nevidel, možno nevedel, ako vyzerám.
To silné podozrenie ma donútilo naďalej ho sledovať. Povedal som si, že teraz by sa mohol vrátiť domov a pokiaľ by som zistil, kde býva, mohol by som ho konečne kontaktovať aj ja. A úspešne. Ten chlapík v bielej bunde býval asi 10 minút cesty odo mňa a hneď ako vošiel do jedného z troch vchodov paneláku, s potešením som si povedal: TO JE ON! - napriek tomu, že som nemal žiadne priame dôkazy. Ale aj ten jeden, ktorý som videl na vlastné oči mi stačil k tomu, aby som si mohol nahlas povedať, že ho konečne mám.

Vrátil som sa domov a prevzal som list, ktorý mi napísal. Bol to on. A čo v ňom bolo? Ďalšie urážky a bezvýznamné vulgarizmy. Začal som sa smiať, konečne som sa na tom začal smiať. Je možné, aby bol ten človek tak hlúpy, že ho zradí jeden bezvýznamný a úplne zbytočný list?

Počkal som do konca mesiaca, ani to nebolo príliš nápadné a presne 1. Decembra som sa bol spýtať náhodného človeka, ktorý býval v paneláku, do ktorého vošiel tajomný chalan, či tam nebýva nejaký chlapec v mojom veku, predstavil som sa ako jeho kamarát a moja metóda zabrala. Už o chvíľu som okrem adresy vedel aj meno, priezvisko a vek chalana v bielej mikine, ktorý mi hodil do schránky list. Na 99% som si bol istý, že sa jedná o človeka vystupujúceho pod prezývkou anonym1, podľa informácii od suseda som sa dozvedel, že sa jedná o 16 ročného Damiána.

Dostal som ho, konečne som ho dostal... alebo sa dostal on sám? Záver už nechám na vás.

7.12 POSLEDNÝ DEŇ NEZODPOVEDANÝCH OTÁZOK
Rozhodol som sa pre posledný krok, ktorým som mohol ukončiť takmer trojmesačnú záležitosť. Bez jedného dňa by to boli presne 3 mesiace, odkedy som dostal od anonyma prvú správu, vtedy ešte na webovú stránku.

Napísal som rázny list, v ktorom som ho vyzval na stretnutie, pričom som mu napísal, že viem ako sa volá, viem, kde býva a viem o ňom všetko, čo vie on o mne. Presné znenie listu znelo: „Boli to takmer tri mesiace hľadania a ty si si natoľko veril, že si sa zradil sám. Viem kto si, viem tvoje meno, tvoj vek, viem všetko, čo vieš ty o mne. Teraz sme na tom rovnako a tvoja nadradenosť voči mne pomaly, ale isto skončila. Pokiaľ si skutočný chlap, postav sa mi čelom a to hneď dnes o 17:00 na ihrisku na našom sídlisku. Budem ťa tam čakať.“

Odpoveď som už nedostal. Ale na stretnutie som išiel, mal som veľkú chuť spoznať nového človeka, ktorý sa mi po necelé tri mesiace skrýval a úboho ma ponižoval, čím ponižoval aj seba. Bolo mi vopred jasné, že nebude mať odvahu dostaviť sa priamo na ihrisko a len tak tam na mňa čakať. Mojim cieľom bolo pozrieť sa tomu človeku do očí a povedať mu pár slov. Bolo 16:50 a na ihrisku boli len dve deti, ktoré hrali hokej. Ja som tam nebol. Stál som v stromami zakrytom mieste, kde som mal skvelý výhľad na celé ihrisko. Bolo 17:05 a na ihrisku boli stále len tie dve deti. Ja som ale cítil, že je tu a spravil to rovnako ako ja, je niekde skrytý a snaží sa ma nájsť. Boli sme na tom rovnako a išlo len o to, kto bude ten rýchlejší, pozornejší a nájde toho druhého ako prvý.

Keďže som mal tušenia, odkiaľ by mohol prísť a nič som nenechával na náhodu, spozoroval som ho na opačnej strane ihriska. Nemal bielu bundu, ale bol to na 100% on, tak istý som si nebol už veľmi dlho. Nenápadne som prešiel poza dlhú bytovku a ocitol som sa asi 10 metrov za ním...

... tú chvíľu som si naplno vychutnal, zozadu som k nemu kráčal a asi 5 metrov, keď už nemal priestor, ani čas na útek si ma všimol a ostal nehybne stáť. Ja som stál pred ním, pozeral som sa mu bez slov priamo do očí a nechal som mu priestor na úvodnú reč. V listoch mi prišiel strašne výrečný a pôsobil na mňa ako človek s bohatou slovnou zásobou /irónia/.
Začal rýchlejšie dýchať, ale do rečí mu moc nebolo, tak som prehovoril ja...

... a čo som mu povedal? Tri vety, ktoré som mu chcel povedať už dávno: „Konečne tu stojí chlap oproti chlapovi a obaja vedia svoje mená. Už sa nemusíš skrývať za prezývkou, teraz vystupuješ ako ten, kým naozaj si, tak zachovaj svoju silu, ktorou si sa mi ako anonym staval po tie tri mesiace a zopakuj mi to, čo si mi zbabelo písal cez listy a správy z tepla domova. Nechcem od teba nič viac, len túto maličkosť.“

A vzoprel sa mi?
Nie...
Jediné, čo som počul bolo, že sa to už nikdy nezopakuje a natrvalo s tým skončí.
Takmer 3 mesiace si robil, čo chcel - anonym
A teraz sa nezmohol na jedinú poriadnu vetu - ODHALENÝ ANONYM

Veľmi silný príbeh so zmysluplnou pointov, ktorý ma držal v napätí od začiatku do konca. Chvíľu som mal pocit, že som to všetko prežíval s tebou a obdivujem ťa ako človeka, ako sa staviaš k riešeniu problémov a k takýmto situáciám, máš u mňa veľký rešpekt. Záver úplne perfektný a najlepší! Príbeh na najvyššej úrovni, myslím, že Peťo Leopold má konkurenciu.

Dobrý príbeh musí zaujať už nadpisom. V tomto sa ti to podarilo... druhá vec, tá náročnejšia je výber písanej témy - zvládnuté na perfektnú!

Písal si o probléme, ktorý je v súčasnosti veľmi rozšírený, čítanie ma o to viac zaujalo, že je to záležitosť, ktorá sa týka väčšiny z nás a ako si už poznamenal, je ťažké s tým niečo robiť... Páči sa mi tvoja "podozrievavosť" alebo ako to nazvať, pretože je vždy logická a má racionálny význam.

Záverom si ako už spomenul kolega nado mnou dosiahol vrchol príbehu, nemám čo vytknúť, je to Denníkový skvost! Ďakujem.

Ani neviem, čo mám k tomu napísať. Nemám slov, naprosto úchvatný príbeh.

Veľmi dobre vystihnutý príbeh, vybral si si dobrú tému a potešil ma šťastný záver, ktorý bol (pripájam sa aj ja) najlepšou časťou príbehu.

Čo hodnotím ale úplne najlepšie je spôsob, akým si to napísal, vety a slová aké si používal, čítalo sa to mi to úžasne a od polovice som mala pocit, že čítam neuveriteľne zaujímavú knihu.

Takže +karma určite

Veľmi pekne napísané a ani samému sa mi nechce veriť ako ma to bavilo čítať

Skvelá práca Detektív Fractral.

Súhlasím s tým, čo napísali ľudia predo mnou. Príbeh, ktorý má všetko - skvelý dej, napätie, akciu a super sa čítal, napísal si to ako profík.

Musím citovať najlepšie vety z príbehu:

Mnoho súčasných ľudí si myslí, že skrytá identita ich robí silnými, najmä v prípade, že ich prezývka je anonym. Pre mňa je to slabosť, zbabelosť a neochota diskutovať ako skutočný človek. Takýto ľudia majú potrebu skrývať sa za rôznymi prezývkami alebo ešte horšie, za úplne inými ľuďmi.

Jednalo sa o ďalšie urážky a vulgarizmy, ktorými v skutočnosti neponížil mňa, ako sa o to snažil, ale seba.

Takmer 3 mesiace si robil, čo chcel - anonym
A teraz sa nezmohol na jedinú poriadnu vetu - ODHALENÝ ANONYM

Gaius: Vybral si presne tie, ktoré sa páčili aj mne

Fractral - Yesterday at 0:00 pekne si to pridal ...
k príbehu som sa ešte nedostal no v blískej dobe si ho určite prečítam vyzerá to zaujmavo ...

Polnočný príbeh.

Čo povedať... páčil sa mi, chlapcovi si ukázal, kto má gule a tak to má byť, ten si už asi rozmyslí, či bude robiť hlupáka cez net.

A tiež sa mi páči spôsob, akým si to napísal.

Nenormálne silný príbeh z neskutočne namakaným koncom! Mal si odfotiť výraz Damiána, keď ťa uvidel pár centimetrov od neho.

A vyriešil si to vďaka svojej pevnej a neoblomnej povahe, rešpekt!

Zmysluplný príbeh so šťastným koncom, presne takým ako som chcel! Konečne dostal aspoň niekde to, čo si zaslúžil a veľmi sa mi páči, ako si sa na konci zachoval, nestrácal si nervy a zachoval si si postavenie.
---
enjoyed ^_^

Zradila ho náhoda a vlastná hlúposť...

Krásny príbeh s krásnou pointou a krásnym záverom.

Zachoval si sa správne, ako človek a oceňujem tvoju trpezlivosť a spôsob riešenia takýchto komplikovaných situácií...

rešpekt
---
PS: Super logo

K7BO napísal:Zradila ho náhoda a vlastná hlúposť...

A, že náhody neexistujú...

Yulgar napísal:

K7BO napísal:Zradila ho náhoda a vlastná hlúposť...

A, že náhody neexistujú...

Pri takejto úrovni hlúposti existuje všetko

Yulgar napísal:

K7BO napísal:Zradila ho náhoda a vlastná hlúposť...

A, že náhody neexistujú...

Ostaňme radšej pri tej ľudskej hlúposti...

Kubko: Výstižné

Takýchto dementov som zažil už mnoho... Nikdy som ich neriešil, väčšina internetových ľudí sú vymetené, neinteligentné a agresívne hlavy bez brainu.

Si vcelku zaujímavý človek, páčia sa mi tvoje spôsoby... všetkého.

mAt3s25 napísal:Takýchto dementov som zažil už mnoho... Nikdy som ich neriešil, väčšina internetových ľudí sú vymetené, neinteligentné a agresívne hlavy bez brainu.

Si vcelku zaujímavý človek, páčia sa mi tvoje spôsoby... všetkého.

Ty vieš vždy tak super zadeliť tých internetových ľudí
ale nie vážne... sú to tupci.

mAt3s25 napísal:Takýchto dementov som zažil už mnoho... Nikdy som ich neriešil, väčšina internetových ľudí sú vymetené, neinteligentné a agresívne hlavy bez brainu.

Si vcelku zaujímavý človek, páčia sa mi tvoje spôsoby... všetkého.

Súhlas!

Tento príbeh je ťažko popísať slovami...

Jeden z najlepších, čo tu vôbec bol, zaujal ma už pri prvom odseku a zvyšok bol na špičkovej úrovni, FrActraLov štýl písania sa mi veľmi páči, ešte by som niečo zo života uvítal.

Fakt super, veľmi chválim

mAt3s25 napísal:väčšina internetových ľudí sú vymetené, neinteligentné a agresívne hlavy bez brainu.

Damiána by mali odpojiť od internetu.

nucleon napísal:Damiána by mali odpojiť od internetu.

... a od mobilu.