Armin Only Mirage - 10.6.2011 Zimný Štadión Ondreja Nepelu

Bol som, videl som, užil som si a pobavil som sa. To vám hádam stačí nie?? Čo??? Nie??? Vy chcete počuť ten príbeh o tom ako som bol na Arminovy van Buurenovi?? No tak dobre ukecali ste ma.

Začalo to pred šiestimi mesiacmi keď na jednej stránke sa objavil nápis že Armin príde do Bratislavy. Deň na to som už lístky mal doma. A prišlo to nepríjemne šesť mesiacov dlhé čakanie. Po čase si konečne uvedomím že už len 7 dní si počkám a konečne sa dočkám dátumu na ktorý čaká tak veľa ľudí. A od vtedy sa tie dni vliekli ako nikdy pred tým. Ale raz ten piatok musel prísť a aj prišiel (keďže koniec sveta nenastal). Na stanici v Liptovskom Mikuláši sme sa stretli ja (Marko) , Jakub a ešte dvaja ďalší kamaráti ktorých vy nepoznáte. A ako naschvál vlak čo mal odchod z Mikuláša o 14:07 musel meškať 5 minút. Ale nakoniec prišiel. Čakali náš 4 hodiny ktoré sme strávili smiechom a na každej stanici vykúkaním z okna koľko Arminovcov zazrieme. Keť sme konečne dorazili do Bratislavy tak nám ostávalo už iba nájsť štadión Ondreja Nepelu (miesto konania akcie) a potom si nájsť miesto kde by sme sa najedli. To miesto nebolo ďaleko. Bolo to obchodné centrum Polus City Center. Chvíľku sme sa tam pomotkali a nakoniec sme tam našli obchodík s menom Mc Donald. Vravíme si „ nenajeme sa??“ A tak sa aj stalo. Samozrejme že sme tam videli kopu ľudí s tričkami Armin only Mirage alebo Armin van Buuren. Keď sme sa najedli zamierili sme naspäť pred štadión kde sme počkali na to dokiaľ nás pustia dnu.

Z prvu sme si mysleli že vchod bude ako do každej budovy ale to sme boli kvalitne prekvapený keď sme zistili že do budovy sa vstúpi po schodoch ktoré sa pomaly spustia dole až k zemi. Samozrejme nebolo by to naše Slovensko keby sme nevystrúhali nejaký trapas. Tento krát ten trapas bol ten že usporiadatelia pustili fanúšikov do haly presne o deviatej hodine. Hoci vtedy sme už mali byť dnu a mal sa začínať koncert. A ďalší trapas bude počas príbehu. Keť to už konečne pustili hore po schodoch tak vás neprekvapilo asi že sme sa na tých schodoch roztrúsili a potom sme sa museli nejakým spôsobom nájsť. Našťastie hala bola prázdna tak to nebol problém. Postavili sme sa priamo pod mixážny pult a potom si už iba počkať dokiaľ odbije desať hodín a potom to už išlo.

Ale od polnoci to bolo najlepšie čo mohlo byť. Armin hral samé super pesničky ako napríklad od Christiana Burnsa - These Light Between Us, Orjan Nielsen - Between The Rays, Triple A - Winter Stayed a mnoho ďalších super songov. Speváci ktorí prišli na tento koncert si to poriadne užili a najmä Eller van Buuren spolu s Christianom Burnsom a Arminom. A teraz k tomu druhému trapasu. Organizátori asi zabudli na jedno z okien za hlavným pódiom a nad ránom tam pekne svietilo slniečko. Nemôžem nespomenúť krásny moment keď Armin zahral pesničku od DJ's United - Remember Love na pamiatku obetí Loveparade. Na záver koncertu sa ešte všetci speváci zišli na pódiu a zaspievali spoločne jednu pesničku na rozlúčku a bola to Armin Van Buuren Feat Justine Suissa - Burned With Desire (len si niesom celkom istý či je to naozaj ona) na koncerte znela krajšie.

Ako náhle sa speváci spolu s Arminom stratili z pódia tak sme sa my vytratili z haly a zamierili sme to smerom ku Polusu (len sme išli nejakou čudnou okľukou) a iba dobre že sme ňou išli pretože keď sme dorazili k obchodnému centru tak sme zistili že je ešte zavreté a otvárajú ho až o siedmej hodine ráno. Našťastie bolo 6:45. Keť ho už po tom nekonečnom čakaní otvorili chvíľu sme sa túlali po centre ale našťastie sme tam nezablúdili a išli sme rovno do prvého obchodu ktorý bol otvorený. Bol to Carrefour. Tam sme si nabrali zásobu jedla a pitia a pobrali sme sa otráveným krokom na stanicu. Ale tam sme zistili že chalani nemajú kúpené lístky. Pre mňa to problém nebol. Pokladne boli síce otvorené všetky ale boli na nich rady ako na teplé rožky. Tak si museli vystáť radu. Keť sa konečne dostali na rad bolo 7:52 (vlak mimochodom odchádzal 7:57) naši spolucestujúci si lístky kúpili ale Jakub lístok ešte stále nemal. To nevadilo lebo bol hneť za nimi. Lístky boli kúpené tak sme sa rýchlim krokom pobrali na nástupište.

Ale čo Kubo nezistí?? Že nemá lístok. Tak sme chalanom čo išli s nami povedali aby nastúpili nech kvôli nám nezmeškajú vlak. A my sme sa behom ponáhľali ku okienku či si tam Jakub nenechal lístok. Našťastie tam bol a my sme sa mohli otočiť a bežať naspäť na nástupište. Na schodoch som skoro skočil to šable čo tam bola hodená na prostred. Na šťastie sme vlak stihli a už nám iba ostávalo nájsť zvyšok našej malej party. Vybrali sme sa smerom do zadnej časti a ukázalo sa že správne. Stáli pri dverách asi o tri vagóny ďalej. Chvíľu sme tam pobudli a potom sme sa vybrali späť do predných častí vlaku. Zbytočne. Tak sme sa zložili na zem a boli sme tam. Šak čo. Boli sme v „ prvej triede.“ Vozne boli úžasne klimatizované tak čo sme si viac mohli priať. Všetci štyria sme si sadli na zem po celej chodbičke a rehotali sme sa na každej somarine. Ale v Piešťanoch sa k nám nasáčkovali dvaja tuláci ktorí kvalitne voňali a ešte k tomu nadrbaný. Akoby toho nemali v sebe dosť tak mali košík z obchodu a v ňom ešte ďalšie tri plastové fľašky čuča. Tak sme sa zdvihli a išli sme znova nejakým smerom už ani neviem akým. Usadili sme sa vo voľnej uličke pri dverách do ďalšieho vagóna. Bolo tam prázdno tak sme si tam nejako poskladali veci a sadli sme si na zem ktorá bola velice dobre umytá. Po piatich minútach sme zistili prečo tam nik nebol. Záchod tam bol pokazený. Bol kompletne zapchatý a rozvoniaval nám tam celkom kvalitne. Po štyroch nekonečných a únavných hodinách cesty sme konečne dorazili do Liptovského Mikuláša. Dúfali sme že nám zo stanice pôjde nejaký autobus. No márne najbližší išiel až za pätnásť minút. Tam sa naša mini parta rozišla. My sme išli pešo domov cez mesto zatiaľ čo oni či chceli či nechceli museli počkať na bus. Došli sme nejakým zázrakom domov a bolo bo ceste. Na tejto úžasnej výprave sme boli ja Marko, Jakub a nemenovaný dvaja kamaráti ktorých vy nepoznáte.
Snáď sa vám tento príbeh páčil. Ak nie dajte vedieť.

Luxusný príbeh priebeh podobný, ako sme mali my, škoda, že sme sa v BA nestretli... Ale nevadí, aj tak to bola tá najlepšia akcia, aká vôbec existuje...

ARMIN ONLY - MIRAGE

+karma

Závidím a bol si pred mixážnym pultom po celý koncert???

Áno bol som tam po celý koncert bolo to super ...bolo ťažke udržať si miesto

My sme boli tiež vpredu najprv sme boli asi v treťom rade od predu, ale potom sme sa tam narvali!!! mueheheee

Tebe stačilo do dakoho ťuknúť a už bola z neho placka nezávidím tím čo boli pred vami

Pred nami už potom nebol nikto... stáli sme rovno pri zábradlí... ach jaj, to bol pocit...

My sme tak boli od začiatku a keď chcel ísť niekto na WCko, tak ten druhý mu držal miesto

My sme na tom boli rovnako

Napriek tomu, že počúvam hip-hop ma Armin fascinuje no raz darmo, keď je už 4x najlepší DJ planéty

Ja som vás asi videla, ale nejak sa mi tam nechcelo chodiť, pretože by nám obsadili miesto.

Ale nehovor si mala volačo hodiť po nás

Maťka mala si ako Marko napísal hodiť po mne plechovku z Red Bullu (ale ty, Robo nie) a hneď by som za tebou prišól

.. čo keby len ty ale prišlo by za ňou polka hladiska

Marko:

marko221 napísal:.. čo keby len ty ale prišlo by za ňou polka hladiska

Aj ten Dj Armán by prišiel za ňou

Tak ten hej

no tých trapasov spravilo Bizzare hodne. Len pár vymenujem
- Cena lístkov 39,50 cena sa bude zvyšovať! Druha séria listkov 35 EUR
- Ešte 2 hodiny pred koncertom nemali elektriku pre bary
- VIP lístky za 100 eur alebo FAN za 50 mali v skutočnosti cenu 35 nakoľko nebol problém sa dostať kdekoľvek.
- Zle nastavené reprodruktory
- Nedodržaný Line-UP
- Žiadne info vopred
a čo som ešze od nich čital tak keď bošla do haly Alda chcela hneď odísť nakoľko im nevošli dnu ani LED steny len niake náhradné rýchlo vypožičali z Poľska

Ale ako atmoška tam bola teda super