30 days in Texas

It was a one nice day, when a crazy guy and his two friends decided to travel to the U.S.
And where they finished?
... in Texas.

Môj príbeh sa ako obvykle začína v maličkom mestečku na východe Slovenska. Áno, v Košiciach sa všetko toto zrodilo. Jedného krásneho a slnečného Júnového dňa som hral pri rieke na gitare a spomínal som na môj prvý výlet do Ameriky. Bolo to presne pred dvoma rokmi, keď som s kamarátom navštívil túto krajinu. Tieto spomienky vo mne vyvolali túžbu vrátiť sa tam.
V tom som si v duchu povedal: „Tak prečo nie?“
Struny na gitare dohrali Johnnyho Casha a ja som zavolal kamarátovi, či by nemal chuť urobiť si výlet do zámoria. Keďže mal voľno a celkom aj bol pri peniazoch, v momente súhlasil. Veľmi ma to potešilo a mal som chuť hneď vyraziť. Na to som si ale musel 15 dní počkať.
Dohodnuté, vyráža sa z Košíc - 7.7 o 21:20. Cena letenky bola priamo úmerná z našou radostnou náladou, s ktorou sme opúšťali Slovensko. A to sme boli veľmi radi.


Po vstupe do lietadla sme si našli svoje miesta, odložili sme si batožinu a pohodlne sa usadili (aké šťastie, že som sedel pri okienku xD). Napriek tomu, že sme sa pred odletom najedli sme boli opäť hladný, tak sme po celom lietadle hľadali slečnu, ktorá chodí s občerstvením. Nakoniec sme ju konečne našli a ona nám povedala, že ešte len ide po občerstvenie, tak že sa pri nás potom zastaví.
Tak v pohode, hladný sme sa vrátili na naše miesta a dúfali sme, že sa ešte vráti. Až keď sa po 40 minútach nevrátila, išli sme ju znova hľadať. Prešli sme znova skoro celé lietadlo a nič. Vrátili sme sa na naše miesta a vidíme, že ľudia okolo majú nápoje a jedlo, tak sme sa jednej staršej pani spýtali, či už tu bola slečna s občerstvením.
Skoro nás porazilo, keď povedala, že áno. Potom sme to už vzdali a zjedli sme si zásoby, ktoré nám mali vydržať po celý let xD.

Kamarát s kamarátkou zaspali už okolo desiatej, ja som počúval cestou hudbu, okolo jedenástej ma dorazilo a tiež som zaspal. Let prebehol výborne, nezrútili sme sa, pristátie bolo jemné. Ešte tesne pred pristátím sme mali možnosť vidieť nádhernú prírodu Texasu z výšky. Konečne sme pristávali a radovali sa, že sme dorazili do cieľa - Dallas, Texas - Spojené Štáty Americké.

Hneď ako sme si zobrali batožinu a vyšli z lietadla, zavalilo nás americké teplo a vôňa Texasu. Porozhliadli sme sa okolo a spomienky, ktoré sme mali pred dvoma rokmi sa nám opäť zjavili rovno pred očami. Bol to krásny pohľad vidieť znova niečo, na čo máte krásne spomienky. Už po druhý krát sa nám splnil náš americký sen.


Ubytovanie sme si vybavili to najlepšie čo mohlo byť. Žiadny luxusný hotel v strede mesta, žiadny prepychový dom ani panelák. Naše srdcia si získala malá chatka, ktorá ešte patrila do okresu Dallas. Okolo chatky bol piesok, cítili sme sa ako v strede tej najosamotenejšej púšte. Navôkol bol cítiť púštny vánok a nablízko vládol veľký kľud. Usadili sme sa, vybalili si veci a oddychovali sme.

Možno si hovoríte, že čo na takej chatke, keď môžeme byť v nádhernom, 8. najväčšom americkom meste. Ale skúste si predstaviť, že sa každé ráno zobudíte a sadnete si pred chatku s gitarou a pri jemnom vánku a teplom počasí si zahráte dáku pesničku. Je to nádherný pocit a príroda Texasu je neskutočná. Kebyže môžem, tak sa hneď sťahujem do nejakej takejto chatky. Veľa ľudí by možno povedalo t o isté, ale nakoniec by to boli len silné slová, ale nič z toho. Ja by som si vedel predstaviť takýto život (samozrejme, že nie sám).
Kým som vám kázal, aby ste si prestavili ráno s gitarou v ruke pred chatkou, ja som si to už v prvé ráno zrealizoval x). Bol to nádherný pocit, s kamarátom sme si zahrali Walk The Line od Johnnyho Casha a spolu sme si to spievali =D.


10.7 sme mali cestovateľský deň, kde sme v Dallase strávili presne 12 hodín aj 42 minút, keď sme si pešo robili prechádzku po celom meste. Zastavili sme sa v rôznych reštauráciách, navštívili sme viaceré múzeá, poobzerali pamiatky a známy Rochester Park, ktorý ležal asi kilometer od centra mesta. Tam sme si oddýchli a presne na tom mieste sa nám stala jedna veľmi zábavná príhoda, veľmi podobná jednej zo Španielska.
Začala sa, keď sme sedeli na lavičke a jedli zmzlinu. Vtom si ku nám prisadol sympatický chlapík a v ruke mal mapu Dallasu. Po anglicky sa nás pýtal na nejaké konkrétne miesto, ktoré nevedel nájsť na mape, zrejem nebol z Dallasu, tak mi ako cudzinci sme mu bohužiaľ neporadili, no jemu to nevadilo, sadol si ku nám a začali sme sa rozprávať. Po asi 30 minútovej plynulej debate sme sa ho spýtali: „Where do you come from?“ A chlapík odpovedá: „Czech Republic.“ Ja, kamarát a jeho frajerka sme sa začali smiať a on sa na nás pozeral, či nám šibe alebo čo xD. Potom sme mu povedali: „Tak v tom prípade ahoj.“ xD. To sa už potom začal smiať ako on a ja som s úsmevom na tvári spomínal na takmer rovnakú španielsku príhodu, kde sme stretli Slováka, no na cestu sme mu radili asi 15 minút po anglicky.
Takže to bola taká zábavná historka z Rochester Parku na ktorú tak skoro nezabudnem.

Pár dní po zábavnej príhode z parku sa kamarát s jeho priateľkou rozhodli spraviť si romantickú prechádzku po meste, tak som ich nechal osamote a ja som išiel vlastnou cestou. Opäť som nemohol vynechať moje obľúbené, snáď najobľúbenejšie miesto v Dallase - American Airlines Center. Pre tých čo to nepoznajú, tak je to zimný štadión klubu Dallas Stars (NHL). Veľmi ma potešilo, keď som po vchode na zimák zistil, že tam pracuje starý dobrý pán, ktorého som videl pred dvoma rokmi pri mojej prvej návšteve. A čo ma potešilo ešte viac bolo, že ma dokonca spoznal a hneď pri pohľade na mňa povedal: „Hey Peter, am I right or I see wrong?“ Neverili by ste, ako vie niečo takéto človeka potešiť. Pred dvoma rokmi som totiž v AAC hale odohral tréning z AHL tímom Texas Stars čo bola pre mňa nesmierna pocta. S kamarátom zo zimáka som si asi na dve hodiny pokecal, prešli sme sa po štadióne, no potom ma hlad donútil pokračovať v mojej ceste naprieč mestom.

Na ďalší deň sme všetci traja navštívili jednu z najlepších reštaurácií v Dallase. Už pohľad na ňu z diaľky bol fascinujúci. Bola to „Mansion on Turtle Creek Restaurant“ čo je vlastne luxusný hotel s reštauráciou dostupnou aj pre tých, ktorí nie sú ubytovaní (čiže pre nás). Odporúčam si pozrieť dáke obrázky na internete, pretože Turle Creek stála za to.
Tak okrem toho, že som ju poriadne vychválil sa nám aj tu stala veľmi zábavná príhoda (teda pre kamaráta ani moc nie =D).
Čašník dorazil, tak sme si vyberali jesť. Ja som si dal výborné bravčové mäsko so zemiakmi a zelenikou, kamarátova frajerka si dala nejaké zvláštne špagetky a kamarát si dal „Monster Meat“ (monster meat = obrovský hamburger s veľkou dávkou mäsa). No lenže problém bol v tom, že akurát počas vyslovovania toho slova mu zabehlo a povedal to trošku inak, dosť sa to podobalo
na „Oyster Meat“ (oyster meat - ustrica s mäsom). Keďže tie dva slová sa vyslovujú dosť podobne (monster - /monstr/, oyster - /oystr/), tak bolo dosť otázne, čo mu čašník donesie. Vlastne my sme ani nevedeli, že v jedálnom lístku majú nejaké ustrice s mäsom, takže sme čakali len tú jednu vec.
Pomaličky nám začali nosiť jedlá. Najprv kamarátovej frajerke, potom doniesli moje mäsko (mmm, vyzeralo skvele!) a nakoniec sme čakali na jedlo pre kamaráta.
V diaľke sme zbadali čašníka, ktorý niesol nejaké zvláštne jedlo z mora a kamarát hovorí: „Fuj, toto by som nezjedol ani keby mi za to zaplatili. xD“ A hneď ako dopovedal, čašník prišiel ku nášmu stolu a ustricu s mäskom nám položil na stôl a zaželal nám dobrú chuť. xD
Vlastne všetci traja sme nevedeli, či sa máme smiať alebo byť nahnevaní, ale po podrobnejšom preštudovaní jedálneho lístka sme zistila, že kamarát si objednal morské ustrice, ktoré boli zvnútra obkladané mäskom =D.
Nevadí, stalo sa. Čašníka sme zavolali, kamarát mu vysvetlil, že to bol omyl a pán bol taký milý, že nám to jedlo zobral a bez jeho zaplatenia vymenil za to správne. Tak to bola ďalšia taká zábavná príhoda, na ktorú bude kamarát veľmi dlho spomínať =).


JOURNEY ACROSS THE WILD TEXAS
Na túto „výpravu“ sme sa všetci traja poctivo pripravovali, hlavne fyzicky.
O čo vlastne išlo? - Cesta naprieč divokým Texasom spočívala v tom, že si urobíme čo najdlhšiu túrku bez cieľa.
Nabrali sme zásoby do ruksakov, hlavne veľa vody a dáke to jedlo. Peniaze samozrejme nechýbali, tie sa vždy zídu. Poriadne sme sa vyspali a ráno o ôsmej sme vyrazili z chatky.
Ráno bol ešte príjemný letný vánok, no museli sme rátať, že o pár hodín nás zastihnú kruté horúčavy.
Na sebe sme mali tenké tričká, dlhé rifle a šatky na hlave kvôli horúčave, ktorá mala prísť na obed. Možno si niektorí kladiete otázku: „Prečo dlhé rifle preboha?“. No riskovať v kraťasoch, že si na vás niekde počká hladný had nieje bohvieako rozumné =). Cesta bola úžasná, pomaly sledovať divoký Texas bolo niečo neskutočné a napriek neskutočnému teplu sme boli radi, že sa prechádzame po krajine, ktorá nás fascinuje.
Asi najťažšia časť cesty bola o 12:45, keď sa prudko oteplilo. Bolo to až neznesiteľné teplo a najbližšie miesto na ukrytie bolo 6 kilometrov ďaleko. O 13:10 nám došla voda a do cieľa ostávalo 3,5 kilometra. Smädní, unavení a obklopení teplom sme sa s posledných síl snažili dôjsť čo najrýchlejšie k cieľu. Napriek týmto podmienkam sa nám cesta páčila a bol to pravý adrenalínový zážitok. Ako z filmu =).
Konečne sme celí natešení dorazili k cieľu. Bola to malá, osamotená pumpa, v ktorej sme si chceli kúpiť niečo na pitie, keďže sme boli vysušení ako hríbiky =P.
Tam nás ale čakalo veľmi nemilé prekvapenie. Po príchode na pumpu sme zistili, že sa otvára až o 2 hodiny. Bolo by to dosť aj keby sme tam len sedeli, no ďalšie miesto, kde by sme zohnali vodu bolo vzdialené asi 3 kilometre. Neostávalo nám nič iné, iba ísť ďalej. Ešte predtým sme si ale na pumpe asi na 15 minút oddýchli. Musím povedať, že tie tri kilometre od pumpy boli asi najťažšie z celej našej cesty. Vyčerpaní sme nakoniec dorazili do cieľa. Bola to malá chatka, kde sa predávalo občerstvenie a nápoje. Bola tiež osamotená, tak sme dúfali, že aspoň táto bude otvorená.
Tu už bolo šťastie na našej strane a konečne sme sa mohli osviežiť a dať si dačo pod zub.
Po hodinke strávenej v tejto chatke sme už so zásobami vody pokračovali v našej ceste. Pomaly sa začalo ochladzovať a konečne bolo cítiť jemný vánok.
Do našej chatky sme dorazili o deviatej večer.


AUSTIN CC, TX
Austin, hlavné mesto Texasu. Na tento deň som sa veľmi tešil, pretože okrem Dallasu som mal vždy v pláne navštíviť aj iné veľké mesto v štáte Texas. Austin sa nám všetkým páčil najviac, nuž rozhodli sme sa, že pocestujeme práve tam. Cestovali sme vlakom, cesta bola pohodlná a tak sme mali možnosť obzerať krásy prírody v Texase. Pomaly sme sa blížili do hlavného mesta. Už sme videli najvyššie mrakodrapy a pomaly sa chytali vystupovať.
Sme v cieli!
Dorazili sme do Austinu a s radosťou sme vystúpili. Tam nás ale nemilo prekvapili jemné kvapky dažďu, padajúce z oblohy. Tie ale po pár minútach zmizli a mi sme si tak naplno mohli užívať náš výlet v tomto meste =).
Prvé miesto, ktoré sme navštívili a obdivovali, bola budova „The Austonian“. S výškou 208 metrov to bola najvyššia budova v Austine. Jej stavba začala v roku 2007 a bola dokončená v roku 2010. Bola nádherná, moderná a kamarátova frajerka sa od nej nechcela odtrhnúť. Kamarátovi som ponúkol výborný nápad - nech jej jednoducho „The Austonian“ kúpi! On povedal, že ešte trochu pošetrí a potom kúpi =D.
V Austine sme sa zamerali hlavne na architektúru a navštívili sme mnoho zaujímavých miest a budov ako napríklad Texas State History Museum, Capitol Dome (sídlo vlády), Texas State Capitol, nádherný Republic Square Park. Veľmi pekná bola prechádzka po W Cesar Chavez St, kde sme boli priamo pri rieke a hneď na to sme si oddýchli v Shoal Beach, Town Lake. Príjemné miesto na oddych, čerstvý vzduch a pekná príroda pred nami.
Na obrovskom parkovisku na E 1st St našla kamarátova frajerka úplnou náhodou slovenské auto s košickou ŠPZtkou =D. Kvôli utajeným údajom nejdem číslo vravieť =D.
Na E 8th St sme na zemi videli sedieť alebo ležať, sami sme nevedeli čo je to za poloha, dosť biedne vyzerajúceho bezdomovca. Vedľa seba mal prázdnu fľašu minerálky a prosil nás o pomoc. Dosť by som sa nenávidel, keby som ho tam len tak nechal, tak sme mu každý dali niečo, čo by ho mohlo potešiť. Ja som mu ponúkol 20$ (viem, že je to dosť, ale verím, že on to minie na užitočné veci). Najprv peniaze tak poťažko odmietol, ale nakoniec som ho prehovoril, nech si ich nechá a kúpi si niečo, čo naozaj potrebuje. Kamarát bol asi najštedrejší a dal mu slušné zásoby jedla a vody, no a kamarátka mu dala niečo, s čím bude na nás hádam dlho spomínať a to malú vlajočku Slovenska =D.
Potom prišla od neho otázka, ktorú sme pravdupovediac čakali a to: „Where that state is?“
Tak potom prišla asi 10 minútová debata o Slovensku, slušne sme sa s ním porozprávali a vyrazili sme ďalej. Bol to veľmi príjemný pocit, keď viete, že ste niekomu pomohli.
Späť do Dallasu sme prišli o desiatej večer, najedli sme sa v reštaurácii a šup naspäť do chatky.


7.7 - 9 a.m - Last morning in Dallas
Nadišiel ten deň na ktorý sme sa tešili asi najmenej, no napriek tomu sme si ho urobili nezabudnuteľným. Siedmeho siedmy, deväť hodín ráno.
Bolo to posledný krát, čo sme sa zobudili v chatke, v Dallase.
Hneď ráno sme si vonka preniesli stôl, stoličky, založili sme si ohník, prichystali jedlo, pitie a začali si opekať. Bolo to krásne, úplná pohoda, žiadne starosti, potom ma ešte tí dvaja prehovorili, nech im zahrám dačo do chuti, tak som zahral našu dovolenkovú hymnu - Walk The Line (J. C.) =).
Na tento pocit nikdy nezabudnem, bolo to krásne, tráviť nádherné chvíľky s ľuďmi, ktorí stoja za to.
Skvelá dovolenka ubehla pomerne rýchlo, ale bola nezabudnuteľná.

7.7 - 8 p.m - Preparing to departure
Osem hodín večer. Za hodinu aj dvadsať minút nám odlieta lietadlo. Letenky už máme kúpené, ostáva už len poupratovať našu milovanú chatku.
Podarilo sa nám to dosť rýchlo, za 35 minút bolo poupratované a stihli sme sa aj zbaliť.
Chatka posledný krát. Prešli sme sa po všetkých izbách, zaspomínali sme na krásne chvíle zažité v nej a pomaly sme išli.
Posledný krát sme zavreli dvere na chatke, na dvere sme pichli slovenskú vlajočku a list s poďakovaním =).

7.7 - 9:20 p.m. - Departure
Odlietame. Je presne 9:20 a lietadlo sa dvíha zo zeme Texasu.
Posledný krát sme mali možnosť vidieť Dallas, okolie a narýchlo si ho prezrieť.
Napriek tomu, že sme odchádzali sme boli šťastní =).
A prečo?
Pretože dovolenka síce skončila, ale zážitky zostanú v srdciach navždy.

Good bye United States! Good bye Texas. We will never forget.

Máš tento príbeh tu iba pár minut ale už máš 350
no a príbeh maš zaň odo mna velkú karmu, a je to spracované dobre i graficky i textovo niečo perfektné ... nemám slov

Vtom si ku nám prisadol sympatický chlapík a v ruke mal mapu Dallasu. Po anglicky sa nás pýtal na nejaké konkrétne miesto, ktoré nevedel nájsť na mape, zrejem nebol z Dallasu, tak mi ako cudzinci sme mu bohužiaľ neporadili, no jemu to nevadilo, sadol si ku nám a začali sme sa rozprávať. Po asi 30 minútovej plynulej debate sme sa ho spýtali: „Where do you come from?“ A chlapík odpovedá: „Czech Republic.“ Ja, kamarát a jeho frajerka sme sa začali smiať a on sa na nás pozeral, či nám šibe alebo čo xD. Potom sme mu povedali: „Tak v tom prípade ahoj.“ xD.

Tak toto už hej kvalitná náhoda
dúfam že ste nemali žiadne problémy

Tedy! Tak toto bolo niečo. tiež musím pochváliť spracovanie. Je perfektné! A skvele sa mi to čítalo...

Inak sú to prekrásné zážitky. Tú chatku si viem dobre predstaviť. Niečo také je o vela lepšie, než niejaký hotel! Príroda je jednoducho na nezaplatenie. Takové príjemné ranné chvilky s gitarou musí byť naozaj úchvatné! Ach.
Jen, ta velká Journey across the Texax bola naozaj zaujímavá. Muselo to byť velmi dobrodružné, či? A zrádná pumpa... to nebolo od nej milé!
A s tým bezdomovcom... naprosto ti rozumiem: Je to krásný pocit, niekomu pomoct. Bolo to od vás velmi milé!

Toto je presne príbeh, aký tu má byť... Vlastne priznám sa, že toto je jediná téma v Denníku, o ktorej sa dá povedať = DOKONALÁ

Už logo sa mi zapáčilo a potom prišla kopa textu, ktorá sa mi po prečítaní zdala krátka a vravel som si, prečo to sakra skončilo? Tak skvele sa mi to čítalo, že by som bol nadšený, keby o tom bola kniha.

Vybral si skvelé zážitky, vtipné situácie, popísal si nám okolie, pamiatky, ktoré si navštívil a mnoho iného.

No musím sa priznať, že pri jednej časti sa mi tlačili slzy do očí a pár ich aj vyšlo a vôbec sa za to nehanbím. Je to táto časť:

Na E 8th St sme na zemi videli sedieť alebo ležať, sami sme nevedeli čo je to za poloha, dosť biedne vyzerajúceho bezdomovca. Vedľa seba mal prázdnu fľašu minerálky a prosil nás o pomoc. Dosť by som sa nenávidel, keby som ho tam len tak nechal, tak sme mu každý dali niečo, čo by ho mohlo potešiť. Ja som mu ponúkol 20$ (viem, že je to dosť, ale verím, že on to minie na užitočné veci). Najprv peniaze tak poťažko odmietol, ale nakoniec som ho prehovoril, nech si ich nechá a kúpi si niečo, čo naozaj potrebuje. Kamarát bol asi najštedrejší a dal mu slušné zásoby jedla a vody, no a kamarátka mu dala niečo, s čím bude na nás hádam dlho spomínať a to malú vlajočku Slovenska .

Čítanie mi spríjemnili aj krásne graficky spravené nadpisy vo forme obrázkov (tipujem, že sú to vaše fotografie z Texasu)... úžasné to vyzeralo, úžasné sa to čítali, výborne si zvýraznil niektoré časti textu, dobre si riadkoval a nepísal si zbytočné a nudné vety...

Napísal by som aj viac, ale načo, keď sa to dá opísať jedným slovom = DOKONALOSŤ

Tlieskam Peťo... tlieskam

(PS: to som zvedavý, akú recenziu ti hodí XezepusMECHA, on je kritike majster )

Cyaaa Peeete x) aaare you heere??? I will never forget to you, to our time we spent together... And in the last moment I can't get out off my head our jokes about Chuck Norris, I hope you remeber it as good as me . "Chuck Norris can sit faster that you can run." f*ck it, that was really freakin'. And I love your Slovak-English accent, you speak ENG very well (somethimes I thought, you're better than me! )

Just that, I hope I see you there in the next year! If not, I'll arrive to Slovakia and get your feets outta this country . Don't worry, I'm just kidding, have a nice rest of holiday Peete and I believe so much, that I'll see you sometime in the future.

Have a nice life Peete, greetings from Austin, Texas, United States
one question else: Will you translate this story to English?

Výborný príbeh, spracovanie krásne... Keby komentoval Rytmus, tak by povedal, že to logo si zabil a nadpisy priklincoval, no komentujem ja, takže musím povedať, že logo si urobil pekne a tie nadpisy formou obrázkou ma dostali. Dosť originálny nápad, také niečo všetkým ostatným príbehom chýbalo... Skvelé ...

A teraz k samotnému textu...

Skvele sa mi čítal, bol pekne a priehľadne napísaný, ako keby ho písal ozajstný spisovať... ...
Vtipné scénky tam boli, potom napínavá cesta horúcim Texasom, skvele popísané miesta, kde ste chodili a v neposlednom rade ma veľmi dojala časť príbehu, ktorá opäť potvrdila, že si človek s veľkým srdcom Peťo.

Si chlapík, uznávam ťa a ticho závidím... Veľmi krásny príbeh

Skvelý príbeh, skvelé spracovanie, skvelé uloženie textu, skvelé všetko...

A keď všetko to SKVELÉ spojím dokopy, tak vznikne slovo: DOKONALÉ!

Pekný príbeh a s tým bezdomovcom: 20$? ... tak toto by urobilo naozaj iba pár ľudí, som rád, že aj na Slovensku sa ich pár nájde...
... všetko ostatné už povedal Android, ja ti len dávam najväčšiu karmu, akú som kedy dal... color)

Holy Sh-i-t! 775 zobrazení
Takže ja to musím hodnotiť po jednotlivých častiach, pretože ten príbeh je jednoducho úúúúžasnýýý!!! s)
(boha chlape, tie fotky sú dobre vymakané!)
eeehm, takže...

Úvod:
Počúvaj, však to si napísal normálne, že ako spisovateľ! Ach jaj, ty máš tak krásny a bezstarostný život. Výjdeš si vonka s gitarkou, zahráš si pri rieke a rozmýšľaš nad krásnymi vecami. Musíš ma to niekedy naučiť! Aaa rozosmialo ma toto:

V tom som si v duchu povedal: „Tak prečo nie?“

... však to si celý ty, chce sa ti ísť na druhý kraj zemegule, tak prečo nie... (samozrejme v dobrom)

Flight
No ja sa lietania bojím, takže radšej ani nejdem okolo toho moc kecať, ale potešilo ma, že už na začiatku ste zažili vtipnú príhodu, no ja by som asi na to nemal nervy a porazilo by ma takto behať po celom lietadle ty kokso...

Housing
Toto bola jednoznačne jedna z najlepších častí... Presne ako som hovoril... Máš úplne krásny pohľad na život, vybral si si kľudnú ostamotenú chatku niekde v prírode a kedykoľvek môžeš výjsť von a zahrať si na gitarke... fascinujúce

Dallas
Tak tu si toho samozrejme zažil najviac a keď som čítal tú časť v American Airlines Center, tak som sa normálne usmieval a radoval, ako keby som to zažil ja doprdele... tak ma to ovládlo... a ty si to zažil naozaj... Damn It!
No potom tá reštaurácia bola skvelá, to by som nechcel byť v koži tvojho kamaráta, keď mu donesú na stôl mušle... Ale aká náhoda ty kokso, že tam mali niečo takmer rovnakého názvu... (teda vo výslovnosti)

Journey
Toto bola krutá časť! Na toto musí byť človek naozaj pripravený a nieje to len tak, brodiť sa teplým Texasom bez vody a jedla... Málokto by to zvládol... Pri tomto som si to normálne predstavoval, že som tam ja a realisticky som sa na to pozrel, ako tam zomieram suchom a teplom a žerú má hladné hyeny! Au...

Austin
Tu ste sa tiež museli mať super, na Googli som si pozeral obrázky tých vecí čo ste navštívili, nádhera... (hlavne Austonian! , krásny je)... A k tomu bezdomovcovi nemám slov... zachovali ste sa ako tí najslušnejší a najmilší ľudia na svete. Týmto si si získal všetok môj obdiv Peťo... robíš dobré meno nášmu menu

Last Days
Toto bolo smutná časť... Ale čo, zažil si nádherné chvíľky...

Vitaj späť na Slovensku Peťo!

Tento príbeh vyhráva moje osobné ocenenia:

Najlepší príbeh v Denníku vôbec
Najkrajšie napísaný príbeh
Najkrajšie graficky spracovaný príbeh
Najemotívnejší zážitok zo všetkých doterajších príbehov

... viac k tomu snáď netreba...

wau ja sa musím priznať že ti hlboko závidím , o takomto niečom snívam pomaly každý deň, raz sa mi to hádam splní ako tebe, výborne si to opísal, perfektne spracoval čo dodať tu slová nestačia

Já, já... já proste nemám slov
17 ročný chlapec precestuje na druhý koniec sveta a zažije tam skvelé veci. Tak cieľavedomého a ambiciózneho človeka ako si ty Peťo som ešte nevidela. Uznávam tvoj postoj k životu, viac k tomu nemám čo dodať. Úžasný príbeh

Ešte predtým, než som som si otvoril tento príbeh som si povedal, že: "Hmmm, od Lea, tak to bude určite graficky dáko prepracované... " a ako vidím, tak som mal pravdu...

Hneď sa to lepšie takto číta, keď je to pekne rozdelené na niekoľko častí, super príbeh, veľa zážitkov, tak to má byť...

Vitaj doma Peťo...

Ty blähö... úplne krásne napísaný a spracovaný príbeh... proste nemám slov na toto... úplne nádherné to je, všetko tak ako má byť, takto si predstavujem príbech na najvyššej úrovni...

a:

Na E 8th St sme na zemi videli sedieť alebo ležať, sami sme nevedeli čo je to za poloha, dosť biedne vyzerajúceho bezdomovca...

táto časť bola úplne, že najkrajšia! SI SKVELÝ ČLOVEK MARIA SANCHEZ LEOPOLDES CHUJES!

Z tohto príbehu ide neskutočná pohoda, každá jedna veta bola skvelá, všetky pamiatky a budovy, ktoré si navštívil sú nadherné (pozrel som si ich na ujovi Googleovi), s tým bezdomovcom to bolo niečo krásne, za toto ťa považujem za človeka s veľmi veľmi veľmi dobrým srdcom! Úprimne...

Potom si tam aj pekne spomenul vtipné príhody, na ktorých som sa dosť smial Čech bol perfektný, jedlo z mora taktiež a páčila sa mi aj časť na hokejovom štadióne... je fajn, keď vo veľkom Dallase stretneš niekoho, koho si spoznal pred dvoma rokmi a ešte krajšie je, keď on spozná teba...

Časť Journey sa mi ale páčila najviac... také dobrodružstvo zažiť... To môže len Slovensko-Španielsko-Americký Cowboy Leo vitaj späť na Slovensku...

Number of views: 2800+
(BTW: vidím, že aj v tejto téme je karmovacia mánia )

No ale teraz k príbehu... Som rád Peťo, že si sa rozhodol napísať ho, pretože žu dlho som nič tak skvelé nečítal... Z tohto príbehu išla radosť, adrenalín, dôvtip a všetko, čo tam malo byť... Skvele sa mi čítal, skvele si ho spracoval po grafickej stránke, gratulujem... Veľmi pekné... A dúfam, že si vás ten bezdomovec bude veľmi dlho pamätať a peniažky minie na niečo užitočné... Vlastne ako by mohol zabudnúť na takých dobrých ľudí ako ste vy... Vitaj doma

Tak Peťko, príbeh som si prečítala už včera, ale komentík som kvôli svadbe nestíhla napísať, takže idem sa do neho pustiť práve teraz...

Vlastne by som dokázala k tomuto príbehu napísať asi milión slov, pretože to čo si do neho napísal, sa len tak každý deň nevidí. Som veľmi rada, že poznám takého človeka ako si ty, čo si ide za svojím cieľom a nikdy sa nevzdáva... Všetko robíš naplno a dôkladne a potom to má aj výsledok.
V celom tom príbehu som cítila, že si život užíval úplne s ľahkosťou a pohodou a preto si zažil svojich 30 najlepších dní... To čo ste urobili tomu bezdomovcovi boli úžasné, na to treba mať naozaj veľmi, veľmi veľké srdce a ty ho Peťko máš...

Dneska sa ešte stretneme, poriadne sa porozprávame o Texase, keďže minule nám to akosi nevyšlo.

Mám ťa veľmi rada

Napriek tomu, že sa viem vyjadrovať iba vulgárne ti napíšem pekný koment, pretože si ho zaslúžiš...

V prvom rade chválim spracovanie tých nadpisov formou obrázkov, dosť pekne si to urobil (vlastne som to urobil ja, len o tom Leo nevie, muehehe )

No a príbeh... čo dodať... všetko už povedané bolo, nemôžem ti vytnúť ani jednu vec, vlastne jediné, čo sa mi na príbehu nepáčilo bolo, že som tam nebol ja... ale inak v pohode...

Welcome home brother... pôjdeme na pivo zajtra!

Po dočítaní tohto príbehu som ostal ako zamrazený a tá stovka viet, čo som chcel napísať sa zrazu vytratila...

Ja proste nemám slov, príbeh hovorí za všetko, úžasné, úžasné, úžasné...

Ako by povedal môj kamarát: "Si borec Peťo!" poklona pred tebou...

No tak Peťo... po Maťkinom príbehu som si prečítal tento a myslel som, že v polovici skončím, pretože som nevládal... Ale to som si myslel ešte predtým, ako som ho začal čítať... Už po prvých vetách bolo vidieť, ako s chuťou si ho písal a potom keď prišla tá krásna časť, kde si úplne bravúrne rozdelil časti (Housing, Dallas, Austin atď.), tak sa mi to hneď lepšie čítalo... perfektný príbeh, vykonal si neuveriteľne dobrý čin, ten bezdomovec na vás určite nikdy v živote nezabudne...

No vidím, že si si v Austine našiel aj kamaráta Tonyho, ktorý prišiel aj na naše fórko a tak nečudo... Mať takého dobrodružného kamaráta ako si ty, tak som najšťatnejší človek na svete...

Skvelý príbeh

Presne toto som tu po celú dobu odkedy bol Denník vytvorený čakal!

Príbeh, ktorý je skvele spracovaný po každej stránke! Vytvoril si logo, dal si krásny úvod, urobil skvelé kapitoly + si ich dokonca graficky spracoval, využil si všetky druhy zážitkov (od vtipných až po tie, kde sa tlačia slzy do očí), krásne napísané, ani jedno nudné slovo, veľmi ma tento príbeh zaujal...

Máš môj veľký obdiv, pretože takého človeka ako si ty, som ešte nevidel...
Cieľavedomý, dobrosrdečný, inteligentný a ešte k tomu fešák...

Najväčšia karma akú som kedy na fóre dal... krása...
A ešte veľmi chválim hodnotenie Xezepusa

Ďakujem všetkým, ktorí si príbeh prečítali a zhodnotili. Nečkal som až toľko pozitívnych odpovedí a taktiež som spokojný, že bol tento príbeh videný už vyše 5,000 krát.

Takéto príspevky, aké ste mi sem písali veľmi vedia človeka potešiť, ešte raz vám ďakujem...

Tony from Texas =): Tony I'll never forget to you and our stupid stories Hope I will see you in the near future.
And about translating: Yea, there will be English version of the story, I guess it will be available about 22.8
Cya Tony, have a nice holidays

Peťo inak sa ani nedalo... Povedať niečo zlé na tento príbeh by bol boží hriech a na každé zlé slovo by som poslal Matúša, aby to vyriešil!

Super sa to čítalo a dúfam, že nabudúci rok pôjdeš tiež do USA alebo ESP a bude tu ďalšia pecka... a potom to po čase zozbieraš (všetky tie príbehy) a urobíš knihu s názvom: "Leo on the roads"

Ach jaj, skvelý človek si Peťo...