Hardwell Banská Bystrica

Začiatok a cesta do Banskej Bystrice.

Tento nápad prišiel asi týždeň pred začiatkom koncertu keď som rozmýšľal nad nejakou väčšou akciou. A ako pozerám tak vidím že do Ministry of Fun zavíta známy Dj Hardwell. No nechoď tam. Tak som si kúpil lístok spolu s kolegom Kubom. Pár dní na to sme už netrpezlivo čakali iba na piatok. Ako inak sme sa dočkali. Deň pred koncertom sme sa dozvedeli aj to že idú aj naši dvaja kamaráti z Armina Adam Gonda a Jakub Janíček. Ibaže oni vymysleli že do Bystrice pôjdu rýchlikom už o 14:00 z Mikuláša hoci neviem načo išli už tak skoro. My sme samozrejme nešli. Že načo mame ísť tak skoro. Iba zbytočne budeme stáť v nabitom rýchliku. My sme išli vlakom až o 18:00 z Liptovského Mikuláša. Ako inak že meškal. Našťastie nie veľa a my sme stihli druhý spoj z Vrútok do Banskej Bystrice. Ale ešte k jazde do Vrútok. Podarilo sa nám ukoristiť si parádne miesto v reštauračnom vozni. Samozrejme stálo nás to pár €. Kubo si kúpil cappuccino v plastovom poháriku. Čudoval sa že ho v dlaniach páli keď ho držal akoby bolo v tom vozni -20. Dostal aj takú plastovú lyžičku o ktorú po chvíli prišiel keďže si nedal povedať a vystrkoval ju z okna. Nakoniec mu ju silný prúd vzduchu vytrhol z ruky a Kubo sa za to zdul a spravil si nové vlasy.





1.Tu sa Kubo tvári že má nové vlasy. Zrejme si doteraz myslí že mu ostali
2.No a tu je Kubova pohotová fotografia z miesta činu


Ja som si kúpil 7 Up ktorý padol za desať minút. Popri našom blbnutí sa mi podarilo pricviknúť si palce do okna a ako inak skončilo to na fotke vďaka pohotovému odfoteniu kolegu s cappuccinom. A ako sa tak vezieme tak si všimneme že medzi dvoma vagónmi je zaseknutý chlapík (kto vie ako dlho tam bol) ale mal šťastie že sme si ho všimli. Prišli sme mu na pomoc ale zistili sme že dvere idú ťažko otvoriť. Nakoniec sa nám podarilo otvoriť tie dvere a dostať chlapíka z tej zimy, prievanu a hukotu. Ten poďakoval a išiel ďalej. Konečne prišla stanica Vrútky. Vystúpili sme a na stanici sme stretli partiu štyroch chalanov. Ako inak išli do Ministry na Hardwella. Tvrdili že sú z okolia no potom sme ich nejako stratili z dohľadu. Nevadilo nám to lebo v tom momente sme stretli dve dievčatá. Skúste hádať kam išli. Ako inak že na Hardwella. Tak sme im trocha pomohli a ako sme nastúpili do vlaku smerujúceho do Banskej Bystrice sme ich stratili. Niet divu keď sme tam boli natlačený jak sardinky v plechovke. Sadli sme si teda do uličky pri dverách a tam nám bolo dobre. Až na ten smrad po konskom hnoji. Ale to sa dalo vydržať. Cesta sa nám zdala až príliš dlhá. Možno to bolo aj tým že sme išli už za tmy a tak sme nemali možnosť sledovať okolité miesta ktoré bolo vidno z okna. Keďže sme sedeli pri dverách od záchoda nevyhli sme sa častému vstávaniu aby sme spravili priestor tým čo išli na toaletu. Raz prišli piati chalani možno o dva roky starší a natrepali sa všetci piati do záchoda. Vyzeralo to čudne. Ale keď odtiaľ vyšli tak nám bolo hneď jasné čo tam robili. Zo záchoda sa vyvalil smrad z cigariet a hoci tam mali otvorené okienko ale to moc nepomohlo. No po čase smrad zmizol. Zakaždým keď prišiel sprievodca tak sa nás pýtal či to nechceme zahlásiť za neho. Konečne sme prišli do Banskej Bystrice.

Cesta do Ministry of Fun

Privítala nás zima. Ani nás to moc neprekvapovalo. Potom už iba nájsť správnu cestu a žúr sa mohol začať. Na stanici sme chvíľu počkali aby nás predbehli ostatný a my sme mohli ísť za nimi. Popri tom ako sme čakali sme opäť stretli tých štyroch chalanov. Samozrejme že nás spoznali. Vraveli že idú na Hardwella ale s nami nepôjdu pretože pred tým idú ešte ku kamarátke na byt takže sme na to ostali sami, tak sme sa teda vydali za najbližšou partiou ktorú sme videli. Ako inak išli opačným smerom a doplo nám to až vtedy keď vošli do neďalekého Kauflandu. Tak sme sa rýchlo skontaktovali s našimi dvoma kamarátmi Adamom a Jakubom Janíčkom ktorý tu už boli o čosi skorej a opýtali sme sa ich. Oni samozrejme cestu poznali tak nám po telefóne vysvetlili kde máme ísť a potom sme už konečne nabrali správny smer. Iba bola škoda že nás čakala skoro 3 kilometre dlhá prechádzka v menšom chlade ktorý sa ale dal vydržať. Dostali sme sa až ku obchodnému centru Európa no keď sme vošli dnu tak nás strážnik okamžite vykopol nazad. Samozrejme neostali sme bez povšimnutia a jedna partia nám povedala že musíme vyjsť hore na parkovisko a odtiaľ už určite trafíme. A mali pravdu. Teraz už iba nájsť správny vchod. Vchod sme našli až na to že pri ňom bola pekne dlhá rada. Samozrejme sme si chvíľu postáli. Opäť sme volali kamarátom ktorý boli evidentne dnu pretože telefón nám podvihli až na druhý pokus. Povedali že sme našli síce klub ale nenašli sme správny vchod. Tento vchod bol pre tých čo nemali zakúpené lístky. My sme si mohli pokojne vojsť druhým V.I.P. a zároveň Ticketportalovým vchodom. Tam už na nás čakali dve slečny (nič nové) ktoré nám nasadili pásky na ruky a rovno sme sa tam mohli zbaviť aj prebytočných vecí keďže tam bola úschovňa vecí. Potom už iba nájsť Jakuba s Adama a počkať dokiaľ sa to poriadne rozbehne.

V Klube Ministry of Fun.

Klub samotný bol za nášho príchodu skoro prázdny takže nebol problém si kúpiť Red Bull ktorý stál 2,50€. Nič prekvapujúce. Prvý DJ mal nastúpiť už o 21:00 a do vtedy davali na hlavnej obrazovke za Dj –om set z niektorého Tiestovho koncertu a keď skončil tak ho jednoducho pustili znova. Odbilo 21:00 a prišiel prvý Dj ktorý mal meno Dj Dave. Na začiatok  pustil zopár menej známe pesníčky a keď sme si už začali myslieť že pokiaľ nepríde Hardwell bude nuda tak sme zistili že sa poriadne mýlime. Dave to rozbalil a výsledok bola pesníčka od Aviciho  - Levels. Potom opäť zopár neznámych pesníčiek ktoré ale zneli perfektne a ako dohrala jedna z nich tak sme začuli song od Dada Life – Happy Violence. Poviem vám bola to pecka počuť toto a ešte k tomu keď ste to vôbec nečakali. Klub sa medzi tým poriadne zaplnil. Stoly okolo tanečného parketu boli plné a my keďže sme nemali rezervovaný stôl tak sme museli preč. Našťastie schody boli ešte voľné a tak sme si sadli tam no každú chvíľu sme museli ísť nabok pretože tam bolo jedno dievča ktoré stále niekam chodilo. Ako si tak sedím a počúvam ako Dj Dave hrá tak ma osloví celkom pekné dievča že či jej na chvíľu nepostrážim kabelku. Neviem či ma dobre odhadla alebo to bola iba náhoda že si vybrala práve mňa no v každom prípade bola dosť odvážna nechať si u úplne neznámeho chalana kabelku kde zrejme mala všetky svoje veci. Prešli asi tri pesníčky a vrátila sa po kabelku. Poďakovala a niekam zmizla.

Hodina prešla ako voda a prišiel druhý Dj ktorý sa volal Bon Fix ktorý hral perfektne. Hneď na začiatok zahral zopár známejších pesníčiek ktoré sme počuli aj v Steel Arene na Tiestovi. Samozrejme že to bolo Maximal Crazy. A nečudujem sa že to zahral pretože touto pesníčkou sa nedá v takýto večer nič pokaziť. Niekde v strede jeho vystúpenia nám bol už klub akosik malý a bolo vidno pretože ľudia tancovali už aj po schodoch. Teda len zopár báb ktorým nevadilo že sú na schodoch a dupú na nohy ostatným čo tam sedeli. Ale to už sme sa rozhodli tancovať aj my a tak sme sa nejako pretlačili na parket a skúsili sme si tam nájsť nejaké miesto. Nehovorím že to bolo ľahké ale po čase sa miesto spravilo. Blížilo sa k 23:00 a Dj na rozlúčku zahral song ktorý sme už raz v klube počuli. Bol to song od Avici - Levels. Dosť nás to prekvapilo lebo sme to už raz počuli. Ale nevadilo nám to. Odbilo jedenásť a začal hrať Hardwell. Na zahriatie zahral hneď jednu zo svojho repertoáru a vyplatilo sa mu to pretože už vtedy bolo počuť pokrik HARDWELL! Hral samé dobré pesníčky. Neobišiel Tiesta od ktorého zahral Maximal Crazy pokračoval opäť Dadou od ktorých hral opäť Happy Violence (publikum mu to zrejme odpustilo keďže to už hrali Dji pred ním ) a hral a hral a ľudia tancovali a tancovali. Hral veľmi známe pesníčky no po 45 minútach som začal pociťovať hlad a tak som opustil svoje miesto a pokúsil sa dostať k baru.

Po chvíli hľadania cesty som sa tam dostal. Ako tak pozerám tak výber bol veľmi široký (ironicky myslené) a tak som si aspoň popýtal vodu. Zatiaľ sa mi nestalo že by som dostal chladenú vodu. Až v tomto klube som sa jej dočkal. No po chvíli som zistil že to asi nebol najlepší nápad dať si práve chladenú vodu na takéto hrdlo. Zistil som to až keď som neskôr vyšiel z klubu von. Keďže nie som  nejaký extra zdatný tanečník na chvíľu som si sadol. Ale bolo to naozaj len na chvíľu pretože sa sedieť nedalo. Nie preto že sa tam ledva hýbalo ale preto že Hardwell hral stále výborne a tá hudba vás doslova nútila tancovať aj keď ste už mali dosť. Hardwell skončil o tretej ráno a my sme sa pokúsili nejako nájsť. Nebolo to ľahké v tom dave ale našli sme sa. Prešli sme k baru kde sme si zobrali ešte jeden Red – Bull a pomaly sme sa presunuli k úschovni kde sme si zobrali veci a ako sme ich dostali tak sme sa opreli o stenu. No dlho sme tak neostali pretože prišla nejaká tetka a hneď nás odtiaľ hnala. Chvíľu sme sa s ňou rozprávali ale bola tvrdohlavá ako baran. Zobrali sme si veci a išli sme teda inde. Presnejšie na druhú stranu kde sme si opäť sadli na schody. Nejaký čas sme si tam posedeli a potom sme sa dvihli a išli sme von kde nás prebrala poriadna zima. A keďže jeden z našich spoločníkov Kubo Janíček mal na sebe rifle a krátke tričko (iba) tak sa mu nečudujem že celkom kvalitne vymrzol. A to sme sa len 15 minút motali po okolí klubu aby sa nám vrátila aspoň časť sluchu o ktorý sme prišli. Potom sme ale zase zamierili nazad aby sme sa aspoň trocha zahriali. No opäť nás vymákla tá stará „Kropáčková“ a my sme skončili na hornom parkovisku odkiaľ sme mali parádny výhľad na zákulisie kde sa v tej dobe nachádzal Hardwell a robil rozhovor pre nejakú reportérku zrejme z daného klubu. Adam si ešte pred koncertom kúpil zlatú fixku a keď sme zbadali že je tam Hardwell tak začal rozmýšľať nad vecou „čo teraz“ jednoducho chcel počkať na dobrú príležitosť. Ale váhal príliš dlho pretože Dj skončil rozhovor a išiel do svojho auta aby odišiel. Keť vyšiel tak sme po chvíli veľmi rýchlo zistili ktoré auto je jeho. Bolo zaparkované 5 metrov od nás. No zistili sme to až keď v ňom sedel. Tak sme mu teda aspoň poriadne zatlieskali.

Cesta na železničnú stanicu v Banskej Bystrici.

Potom prišiel rad na nás aby sme odišli tiež. Ako sme zišli ku vchodu kde sa na začiatku koncertu kupovali lístky sme zistili že tam stojí pojazdný mini stánok s americkými hot dogmy. No prišli sme príliš neskoro pretože už nemal žiadny párok. Tak sme sa otočili a odišli. Tento krát už na definitívne. Ale Jakub začal robiť drahoty že on radšej počká pokiaľ sa oteplí. Chvíľu sme mu hovorili že tak skoro sa neoteplí a nech ide s nami ale on si povedať nedal a tak sme ho nechali tam. My sme zišli dolu a po pár metroch sme zistili že je tam jeden stánok otvorený non - stop. Ibaže tam bola rada ako na teplé rožky. Tak sme si povedali lepšie niečo ako nič a postavili sme sa do rady. Po chvíli mrznutia sme  prišli na rad a vravíme 3 hot dogy (ako inak). Zaplatili sme a po chvíli sme ich aj dostali. Ako náhle sme zašli za roh Kubo zapotil „ten hot dog je veľký jak cigánska pi*a“ a mal čistú pravdu. (bol tak akurát na štyri väčšie hrizy) ale lepšie niečo ako nič a po dlhej dobe sme mali dačo teplé. No Kubo si ešte k tomu vypýtal plechovku coca coly. Povecte sami. Je to normálne keď je vonku zima jak na Sibíri (trocha preháňam aby ste si nemysleli) a ten chlapec si kúpi teplý hot dog a chce to zaliať chladenou colou?


Tu je Yety z lesa alá Adam Gonda a veľa neho je coca cola Kubo

Ale ten rozhovor cestou nazad sa mal nahrávať pretože za každou druhou vetou nasledoval päť minútový smiech. Hláška za hláškou. Aspoň nám ubehla dlhá studená chvíľa. My sme sa dovliekli na železničnú stanicu a dobre sme spravili pretože ako sme si kúpili lístky na vlak stanica sa zaplnila.  Ale ešte pred tým sme si všimli že na stanici bola rozliata káva. Teda aspoň to tak smrdelo. Zopár ľudí do toho aj stupilo. Sadli sme si na lavičku na stanici aby sme si oddýchli a mne zostalo miesto pri chlapíkovi ktorý bol celkom nabalený. Chvíľu si pri ňom sedím a po chvíli si vytiahol svoj počítač a slúchadlá. Na tom by nič nebolo keby si nezačal spievať. Síce to nebolo nahlas ale ja som to počul celkom zreteľne. A neboli to obyčajné pesníčky ale náboženské chóry. Myslím si „toto mi už len chýbalo.“ Asi 15 minút si tam len tak spieval a potom to už našťastie vypol a počítač odložil. Chalani to zrejme nepočuli pretože Kubovi  sa kvalitne driemalo a o Adamovi ani nehovorím. Pár krát sme sa boli aj prejsť  von na studený vzduch. Asi 15 minút pred odchodom sme ešte volali Jakubovi Janíčkovi ktorý bol iba v krátkom tričku že kde je. Povedal že ide na autobusovú stanicu a kvalitne mrzne a že pôjde autobusom ktorý ide až za hodinu priamo do Mikuláša. Tak sme ho teda nechali tak a nastúpili sme na vlak.

Cesta z Banskej Bystrice do Mikuláša .... čiže domov

Sadli sme si do prázdneho kupé vo vagóne a čakali sme dokiaľ sa vlak pohne. Medzi tým si k nám prisadol starší pár ktorý zrejme išiel do práce. Nevadilo to nikomu pretože okrem mňa už zase obaja spali a na mne ostalo to aby sme dorazili do Vrútok a vystúpili tam a nie niekde za hranicami. Chvíľami som mal na mále aj ja ale potom ako sa začalo rozvidnievať tak ma to aj prestalo ťahať do spánku. Cesta sa zaobišla bez problémov. A v Martine som už radšej všetkých zobudil aby sa potom nebudili na poslednú chvíľu. Tak sme vystúpili a keďže sme si lístky domov zaobstarali ešte v Bystrici tak sme mali pokoj teraz. Počkali sme chvíľu na druhý vlak a znova sme sedeli a Adam opäť spal. Kubo sa už ako tak snažil nespať no moc sa mu to nedarilo. Konečne sme dorazili domov po ceste ktorá sa nám zdala o hodinu predĺžená. Na stanici nás opäť prefackala zima a ako si tak pozeráme autobusy keďže sa nám nechcelo ísť pešo vidíme že na stanicu dorazil autobus z Banskej Bystrice a s ním prišiel aj Jakub Janíček. Domov sme došli okolo 8:30. Teda aspoň ja.
Dúfam že sa vám tento príbeh čítal dobre aj napriek tomu že tam bolo veľa textu

Perfektný príbeh

Ako čítam, tak ste zažili celkom veľké dobrodružstvo a som rada, že ste už doma - zdraví a v teple

Pekné, + karma (a super obrázky ) x)

Dobrý príbeh, ale hlavne sa mi páči tá fotka s Yetim Godom neuveríš, ale predtým ako som si prečítal ten popis k fotke som si v duchu povedal: "Ty kokos, Yeti z lesa." a potom ten popis ma už dorazil kompletne

Pekne, + karma

Jémin, tie fotky...

A príbeh sa super čítal, len tam máš menšiu chybičku Pesnička Dada Life - Happy Violence bola hraná iba raz a to pri poslednom Djovi, inak ju predchádzajúci vôbec nehrali...
Dve pesničky, ktoré hral skoro každý DJ boli Maximal Crazy (Tiesto) a Levels (Acivii)

Super príbeh...

S tým hotdogom to bolo zabité a dobré fotky, hlavne tie privreté prsty a Kubo s Yetim Kubo je štramák! ... však ako ja! v) good story bro

Kubo, neskrývaj sa za tou záclonou, ja ťa vidím!

Škoda, že som nebol, veľa známych tvrdilo, že to bola perfektná akcia, nevadí, niekedy sem hádam ešte Harďoš príde.

Dobre napísaný príbeh.

Ja nemôžem z tejto fotky

Xezepus - Áno už o tom viem .... ja som akosik pozabudol :/
TBK - Niesi jediný ktorého to napadlo ako prvé

Red Bull za 2,50 €? By som ich poslal kadeľahšie... Aj pre toto nechodím na disko disko...

Príbeh dobrý mimochodom, vtipný a pekne spracovaný.

Matúš: Jeden som si kúpil, priznávam sa, hneď pri vstupe, lebo som bol smädná ako ťava na púšti a minerálku sa mi nechcelo piť, ale potom som už bol na kvalitnejších vodách

dobrý príbeh

hah celkom sa mi páčilo ako si skritizoval kuba dá si teplý hot dog a potom to zapije studenou coca colou

Aaa, my fingers! b)

... skvelý príbeh! nemám slov k nemu

Ja ťa vidím!

perfektná

Fajn mikina Kubo, mám takmer rovnakú...

Marko: Prsty ti ostali všetky?

Fajn mikina Kubo, mám takmer rovnakú...

Marko: Prsty ti ostali všetky?

Xez ty si ešte s kým bol na Hardwellovi?

Xezepus - Chýbajú mi dva palce :/ ... nevadí ešte mám osem

Ja ich mám až 12, chceš, požičiam ti dva

Čo mikina, ale ten zamrznutý pohľad a tá studená Coca Cola v ruke...

Maťka - No keť ja ti neviem nebudú tie dva dosť vytrčať??? lebo ja mám dosť krivé palce

Tak si ich zohneš, to je na tebe.

Peny napísal:Tak si ich zohneš, to je na tebe.

€p!C

Peny napísal:Ja ich mám až 12, chceš, požičiam ti dva

Chernobyl?!

Peny napísal:Ja ich mám až 12, chceš, požičiam ti dva

Chernobyl?!