Ako som prišiel o futbalovú loptu (a ako som ju znova našiel)

Dnes bolo kvôli učiteľskému štrajku voľno a mne sa nechcelo len tak posedávať doma a pozerať sa na moju fascinujúcu oranžovú stenu. Napriek nie príliš letnému počasiu som dostal chuť na môj obľúbený šport, tento krát nie je reč o FIFE.

Zavolal som jednému kamarátovi, ktorý tiež zavolal jednému kamarátovi, no nie za účelom futbalu, ale následný hovor toho kamaráta, ktorému som zavolal ja (nie toho, ktorému zavolal kamarát, ktorému som zavolal ja) bol už o futbale, tak ak ste správne počítali, nazbierali sa traja ľudia na futbal, ale to nebolo všetko, pretože kamarát, ktorý zavolal toho tretieho kamaráta na futbal (ten, ktorému som zavolal, či nejde hrať futbal) zavolal ešte jednému kamarátovi a povedal mu, nech zavolá ešte ďalšieho kamaráta, ktorý je futbalista. To už bolo päť ľudí, no ten kamarát, ktorému zavolal kamarát, ktorému som zavolal ja nešiel, ale išiel ten, ktorému zavolal ten, ktorý nešiel, čiže chalan futbalista išiel. Boli sme štyria ľudia, ale chceli sme ešte niekoho zohnať, nech nás je aspoň 8 a zahráme 4 na 4. Tak som zobral môj obľúbený telefón a zavolal som ďalšiemu kamarátovi a ten mi nedvíhal, aj keď som mal chvíľu pocit, že už ide zdvihnúť, no nie. Tak. Zavolal som Tiborovi, môjmu skvelému kamarátovi, ktorý je výborný športovec, nestratí sa v žiadnom športe a aby som ešte dodal, ľudia, ktorí boli potvrdení na futbal, teda tí, ktorým som už predtým volal sa volajú Peter, Stano a Rasťo. Takže zavolal som Tiborovi, ktorý bol mimochodom dlhoročný kamarát Petra (to bol ten, ktorému som zavolal ako prvému) a on nakoniec súhlasil (teraz mám namysli Tibora, pretože súhlasil aj Peter). Tak 5 ľudí, fajn, ale stále by to niekoho chcelo zohnať. V tom mi doplo, že Rasťo (futbalista) by mohol poznať nejakých chalanov, ktorí by si išli s nami zahrať, tak som mu chcel zavolať, no nemal som na neho číslo, tak som musel zavolať Petrovi, ktorému som volal ako prvému a on zavolal Rasťovi, ktorý následne zavolal ďalším dvom kamarátom, pričom zavolal iba jednému a ten jeden zavolal druhému, čiže Rasťo zavolal iba jednému, ktorý potom zavolal ďalšieho. Výborne, 7 ľudí, ešte jedného a môžeme ísť hrať. No potom sa to ako naschvál zaseklo. Mimochodom dvaja ľudia, ktorých zavolal Rasťo, teda vlastne jeden chalan, ktorý zavolal Rasťo sa volal Milan a ten druhý, ktorého vlastne nezavolal Rasťo, ale Milan sa volal Viktor. A dosť... nikoho viac sme nezohnali. Rasťo ešte raz zavolal Milanovi, zatiaľ čo ja som volal Petrovi, nech zavolá Slavomírovi (ten s tým nemá nič spoločné, ale jeho brat hráva futsal) a popritom som ešte kázal Petrovi, nech mi dá číslo na Stana, ktorý mal číslo na ďalšieho chalana. Hneď potom, ako Peter dovolal Slávovi, ktorý nám povedal, že jeho brat nie je doma mi poslal číslo na Stana, ktorý mal číslo na ďalšieho chalana. Stanovi som už zavolal ja a spýtal sa ho na číslo toho ďalšieho chalana, ktorému doteraz neviem prísť na meno. Stano mi povedal, že mu zavolá on, tak ja som čakal, no zbytočne. Stano mi akosi zabudol zavolať naspäť, tak som mu chcel zavolať naspäť, ale v tom som si všimol, že som si nechtiac vymazal jeho číslo. Tak som musel znova volať Petrovi, nech mi dá číslo na Stana, pretože mu potrebujem zavolať. Stano mi nakoniec povedal, že chalanovi sa nechce ísť a ospravedlnil sa, že mi zabudol zavolať.

Myslím, že by som mal začať písať o samotnej pointe o ktorej je tento príbeh a to je moja futbalová lopta. Stretko sme si dali na futbalovom ihrisku, stanovil som jasný čas, pretože vždy sa stane, že jeden mešká. A stalo sa to aj v tomto prípade, len teraz to bolo o čosi horšie, meškal som ja, ale mal som na to dôvod, ktorý by som si fakt radšej nechal pre seba.
Boli sme siedmi a chceli sme hrať 4 na 4, tak sme sa pokukávali po chalanoch, ktorý chodili okolo a vyzerali, že vedia kopnúť do lopty. Stano sa najčastejšie pozeral po dievčatách a 3 dokonca zavolal ku nám, len keď som mu povedal, že sa ide hrať futbal, tak ich so sklopenou hlavou a smútkom poslal preč. Nakoniec sa futbalista našiel sám! Prišiel k nám jeden malý, tipujem tak 14 ročný cigánko, bol medzi nami najmladší a spýtal sa nás, či si s nami nemôže zahrať. Tak potrebovali sme jedného do rovnosti, tak sme súhlasili. Chyba bola, že ho nikto nepoznal... len na to sme prišli až o pár minút neskôr.

Tímy sme vytvorili dva, v tom prvom som bol ja s Petrom, Rasťom a nováčikom Dežom (neviem, ako sa naozaj volal). Druhý tím tvorili zvyšní hráči, logicky, hej.
Zahrali sme fajn futbal, po polhodinke sme si dali prestávku, stav bol zatiaľ nerozhodný 7:7 (nehralo sa na tak veľké ihrisko, ako by ste si mysleli). Sedeli sme na trávniku a cigánko sa strašne podozrivo pokukával po lopte ( ), ale nebral som to v zlom, veď každému sa páčia moje lopty, to je normálne. Potom sme v hre pokračovali, no už po prvej akcii, keď išiel cigánko na bránku kopol loptu tak krivo, tak silno a tak ďaleko, že preletela cez ihrisko až za cestu. Ponúkol sa, že ju pôjde zobrať, keďže si ju sám odkopol. Súhlasili sme, snáď sa nebudeme my tam trepať, veď sme ubehaní.

Odišiel po loptu... o chvíľu sme ho ani neviem ako stratili z dohľadu a keď sa nevracal ani po dvoch minútach, tak sa nám už čosi nezdalo. TEN ŠULINO NÁM UKRADOL LOPTU! LUPIČ!
Rozdelili sme sa a išli sme ho hľadať, pričom sme si ešte troška povymieňali telefónne čísla, ale to už nejdem rozpisovať...

Nič, nič a nič... všade prázdno a po cigánkovi ani stopy. Vzdávam to - túto správu som ohlásil všetkým cez telefón a stretli sme sa na ihrisku, kde sme už loptu neriešili a trochu sme si pokecali. Po nejakých 15 minútach sme sa rozlúčili a išli sme spolu domov... teda my nebývame všetci spolu v jednom byte, to by sme toľko netelefonovali, ale išli sme odprevadiť kamaráta, ktorý býval pár metrov od futbalového ihriska.

A čo nevidíme... Cesta... na ceste bicykel v pohybe... na bicykli v pohybe cigánko, v jednej ruke riadidlo, v druhej ruke moja lopta! To by ste ani neverili, aký som ja dobrý šprintér! Za pár sekúnd som bol pred ním, kamaráti mi robili zadný kryt v prípade, že by chcel cúvať. Slušne som mu vysvetliť, že kradnúť sa nemá. Vysvetlil som mu to pravou rukou po ľavom líci.

Loptu som si zobral, chalanom som poďakoval za spoluprácu a išiel som domov. Tam som si ju pre istotu umyl a získal som ponaučenie do života: „Pokiaľ Dežo kopne loptu za ihrisko, choď po ňu ty... nie Dežo.“ A týmto sa budem riadiť do konca života, bude to výhodné...

Díky za prečítanie, dajte nejaký ten komentárik, ohodnoťte a dúfam, že ste sa príjemne bavili.

PS: Tá komplikovaná časť s telefonovaním je fakt až komplikovane komplikovaná, ale skutočne sa to tak stalo a ja som sa to snažil napísať najjednoduchšie, ako som vedel.

Tento príbeh nieje o futbalovej lopte
Tento príbeh je celý o druhom odseku.
Na napísanie niečoho takéhoto musí mať človek nadpriemerné IQ a na pochopenie musí byť génius.
Posielam karmu za najzmotanejšiu a najvtipnejšiu vec, akú som za poslednú dobu čítal. Rešpekt!

skúste toto čítať skúrený alebo opitý " longdesc="98" /> TO JE INÝ TRIP!

Ale vážne, čo si si šľahol predtým, ako si to napísal?

This is so psychedelic...

Robo, Paťo, Matúš: Pobavili ste ma chlapci z Východu...

OK a príbeh fajn, veľmi fajn. Tá druhá časť je mega domotaná, nepochopil som jej vôbec, ale to asi nikto, ale super. Som rád, že to tvoja lopta prežila a cigánko Dežo dostal, čo si zaslúžil.

Takýchto poznám, sa nám niečo podobné s babami stalo, keď sme si boli zabehať. nejdem o tom písať, ale poznám ten pocit, ešteže to všetko malo šťastný koniec.

Moja reakcia po prečítaní druhého odstavca:

Stále sa snažím rozšifrovať druhý odstavec, no nejak mi to nejde, ak niekto na to príde, tak mi aspoň potvrďte, že sa tam dá nájsť nejaká mimoriadne zložitá logika.

Vtipný príbeh (a komentáre takisto k nemu takisto )

+karma

Toto je silná masívna nálož tento príbeh!
Nepochopiť v tomto prípade neznamená nebyť očarený. Epické, zauzlené a možno si práve objavil nový štýl písania príbehov, trebárs Spammerizmus?

Chlape idem si toto stiahnúť do mobilu a keď budem ožratý tak si ho prečítam znova aby som sa vymotal z toho druhého odstavcu lebo si ma tak zamotal ako šnúrku v topánke ... super príbeh ... eeee bol by si rýchlejší ako Bolt keď si začal bežať za tým Dežom??

Čakala som takéto odpovede

Matúš: Dramatic Look

Znova som si to prečítal a znova som pochopil, že po alkohole to čítanie proste nedáva zmysel.

KickPato napísal:Znova som si to prečítal a znova som pochopil, že po alkohole to čítanie proste nedáva zmysel.

Ani bez neho to nedáva zmysel. Idem si to skúsiť ešte raz a pozornejšie prečítať, možno tomu pochopím viac.

I'm still tangled...

Ako tkanička v bote.

nucleon napísal:I'm still tangled...

Som si spomenul na tú rozprávku

FrAc: Nielen teba, tiež som z toho dosť mimo , ale je to dobré.

WTF is that?!

KickPato napísal:Znova som si to prečítal a znova som pochopil, že po alkohole to čítanie proste nedáva zmysel.

Z čoho vyplýva, že musíš prestať čítať.

Nikuska napísal:

KickPato napísal:Znova som si to prečítal a znova som pochopil, že po alkohole to čítanie proste nedáva zmysel.

Z čoho vyplýva, že musíš prestať čítať.

Toto bolo super.

Nikuska napísal:

KickPato napísal:Znova som si to prečítal a znova som pochopil, že po alkohole to čítanie proste nedáva zmysel.

Z čoho vyplýva, že musíš prestať čítať.

Good One!

FrActraL: Sir Henry Eaeburn