Moje stretko s prvým Battleoňáčikom (príbeh z Paríža)

Hneď na začiatok vás chcem upozorniť, že "(príbeh z Paríža)" nepredstavuje miesto, kde som sa s prvým z vás stretol, nerád by som vás zavádzal hneď v mojom prvom príbehu  

---

V tento príjemný parížsky večer som si našiel čas na to, aby som napísal príbeh, ktorý som vám sľúbil. Nebude to teda žiadne prekvapenie, v tomto príbehu vám napíšem niečo o mojom prvom stretnutí s niekým z vás, väčšina už vie o koho ide. Napíšem vám, prečo som sa rozhodol nečakať a uvidieť aspoň jedného užívateľa tohto fóra a precestovať za ním takmer cez celé Slovensko.


Tu na fóre som s vami od začiatku Apríla, takže niečo cez tri mesiace, predtým som o vás vôbec nevedel. Registroval som sa sem vďaka láske k MechQuestu a hlavne preto, že ste jediná poriadna stránka na Slovensku, ktorá sa týmto hrám venuje. No vôbec som nečakal, že tu okrem hier budem diskutovať aj o niečom inom.. už po pár dňoch som pochopil, že toto fórum je skvelé miesto plné úžasných ľudí, s ktorými sa dá kecať o hocičom.  Netrvalo mi dlho, aby som sa s väčšinou z vás zoznámil aspoň cez internet, som vďačný za to, že som spoznal toľko super ľudí a to už vlastne za pár dní, čo som tu bol.. sorry no, túto zbrklosť mám v krvi  


Dokázal som si spraviť obraz o každom jednom z vás.. každý jeden ste niečím charakteristický a keby to bolo možné, tak by som vás chcel stretnúť úplne všetkých naraz. Nuž povedal som si, že sa kúsok upokojím a začnem s jedným užívateľom, od ktorého sa určite dozviem ešte niečo viac aj o ostatných. A keďže som chalan..  .. tak som si vybral Peny  .. ale nebolo to len kvôli tomu, predtým, ako som s tou myšlienkou stretka prišiel som si s Peny dosť často písal cez SSky a keď som jej túto moju myšlienku poslal v súkromnej správe, opýtala sa ma, či nechce byť prvá, s kým sa stretnem. Vôbec ma v tej chvíli nenapadlo sa jej spýtať to isté, ale keď som si prečítal túto správu, potešil som sa dvojnásobne.. až tak, že som jej 4 dni neodpísal, pretože som si myslel, že som spätnú správu už poslal


Dohodli sme sa na dátume 5.7, čo boli 2 dni pred odchodom Peny do Anglicka, chcel som ju stihnúť ešte predtým, bol som veľmi nedočkavý. Ako sa blížil ten deň - 5.7, začal som byť čoraz nervóznejší a zároveň čoraz šťastnejší, pretože som vedel, že sa stretnem s najkrajším z vás (nič proti Robo  ).
4.7.. hodiny práve odbili 20:00 a ja som si povedal: "Do čerta, o pár hodín cestujem do Košíc, mám strach, nemám strach, cítim sa dobre, pokoj Sverige, pokoj!"  Mamka mi ešte na upokojene spravila lievance a nezabudla ma zabiť nejakou poznámkou, pretože to ona zvykne veľmi často robiť, v tej večer to bolo konkrétne: "A nezabudni tú košickú dievčinu pobozkať, keď už za ňou tak ďaleko cestuješ."  Snažl som sa udržať smiech v sebe a odpovedal som nedokončenou vetou: "Ale mama, ona je...." V tej chvíli som už ani nevedel, čo som chcel povedať, ale na tom nezáležalo, ešte v ten večer som si posledný krát skontroloval, či som si zbalil všetko potrebné na skorý ranný odchod vlakom.   (mimochodom asi 2 hodiny som prerátaval, na čo všetko Maťku pozvem a koľko peňazí si tak budem musieť zobrať )


Konečne prišiel ten deň. 5.7, bolo niečo pred piatou a ja som sa pomaly vytrácal z bytu, keď v tom sa na mňa vo dverách vyrútila mama, a zopakovala mi bozkávaciu poznámku z predošlého večera. Zasmial som sa a išiel som smerom na našu modernú, futuristickú stanicu v Púchove.  Kúpil som si lístok a čakal som ešte 15 minút do príchodu, vlak nemeškal, ale chcel som byť skôr, viete.. istota, možno to bude znieť smiešne, ale pre mňa to bol veľmi veľký deň.  Po nástupe do vlaku som si chcel pospať, aby som bol v Košiciach svieži ako Rybanasuchu, ale únava na mňa vôbec nešla, tak som si čítal knižku a od Liptovského Mikuláša som sa pustil do debaty s Košičanom Vladom, ktorý cestoval z Liptova na Východ, celkom v poho týpek, rozprával mi príhody zo stavby, keď ho chcel opitý kamarát zabiť tehlou..   Dosť bolo vlaku, príchod do Košíc!


Vystúpil som na stanici (nepatrne krajšej ako je tá naša) a rozhliadol som sa okolo seba, pretože som potreboval urýchlene nájsť 2 veci: toalety a bufet Keďže do Košíc často necestujem, trvalo mi to asi 5 minút, našťastie som všetko stihol, takže som sa nepočúral, ani som neumrel  hladom. Po príchode do KE som mal zavolať Maťke, ktorá mala prísť po mňa na stanicu, tak som vybral telefón a strašne som znervóznel Povedal som si, počkám ešte 5 minút. Počas tých 5 minút som sa fascinovane pozeral na železničnú informačnú tabuľu, ktorá signalizovala príchody a odchody vlakov. Ubehlo tých spomínaných 5 minút a ja som sa konečne odhodlal zavolať na číslo, ktoré som dostal. Netrpezlivo som čakal, kedy sa m ozve človek na druhej strane a v tom to prišlo.. .. príťažlivý ženský hlas ma natoľko očaril, že som chvíľu nevedel, čo mám povedať..  .. nakoniec som Maťke, ktorá mala sexy východniarsky akcent povedal, že som už na stanici a, že ju tu počkám.  Maťka si dala 10 minút, kým po mňa príde, čo je na dievča hádam aj rekord, good job Maťka! 


Cítil som sa ako najväčší šéf z Púchova, keď po mňa prišlo doposiaľ najkrajšie dievča, aké som kedy videl na veľkom čiernom bavoráku.. Mal som možnosť vidieť Peny na fotografii, ale ľudia, ktorí ste s Maťkou ešte neboli musím vám povedať, že naživo ostanete úplne mimo reality, pretože to bolo aj na mňa moc a to mám v Púchove šumné devy..  Okamžite sme sa zoznámili, podali sme si ruky, ja som si spomenul, že sa volám Tomáš, tak som sa predstavil a spomenul som si na to, čo hovorila mama, takže aj to bolo, viac nie, naokolo boli ľudia.  Hneď po najkrajšom zoznámení v mojom živote som nasadol do veľkého auta a ešte som sa ani nestihol spýtať, kde ideme a Maťka na mňa vyhŕkla so slovami: "Pôjdeme ku mne zaviezť auto, nebývam ďaleko od mesta, odtiaľ pôjdeme po vlastných, bude to tak lepšie." samozrejme s príjemným východniarskym akcentom.  Napriek tomu, že som veľmi komunikatívny typ, bál som sa, že nebudem vedieť, čo mám hovoriť, pretože Maťa je proste príliš pekné dievča na to, aby ste pred ňou mohli hovoriť hocijaké sprostosti. Avšak to sa rázom zmenilo, pretože Maťka je úplne ukecaná a vtipná baba, takže už o pár minút som sa s ňou rozprával ako s dlhoročnou kamarátkou, no stále bolo na mne vidno, že som úplne zamilovaný.  (prečo má frajera, prečo!!  ) Cesta ku slečne domov netrvala dlho, celú sme ju prekecali, dozvedel som sa veľa vecí o Maťke a keď sa to tak vezme, tak aj o sebe (  ) a po pár mnútach sme zaparkovali pred Maťkinou bytovkou a ja som si predstavoval, že som v krásnom sne, kde ma tak krásne dievča odvezie ku sebe domov a pozve ma hore na návštevu  to bol však iba môj sen, ktorý sa m narýchlo premietal v hlave, takže o tom netreba písať. 


Auto zaparkované, ostávalo sa len dohodnúť, kde budeme pokračovať a keďže som nebol domáci a som gentleman, nechal som výber na slečnu, ktorá akoby mala program vopred určený, pretože mi povedala plán, ktorý som nemohol odmietnuť....     


Reštika bola prvé miesto, kde sme zavítali, aby sme sa posilnili, keďže ja som mal iba jeden sendvič zo stanice a Maťka ešte neobedovala. Neodolal som vyprážanému syru v ponuke a Maťa neodolala môjmu neodolanému výberu neodolateľného vyprážaného syru z ponuky a tak sme si vybrali to isté.  Počas obeda som sa sa dozvedel mnoho vecí, väčšina z nich boli samé zaujímavosti o vás užívateľoch, takže už viem o vás viac ako si myslíte, takže pozor na mňa všetci, odteraz môžem byť nebezpečný..  


Po výbornom jedle nasledovala prechádzka naprieč Košicami! Prešli sme cez celé hlavné námestie, videl som nádhernú stavbu - Dóm sv. Alžbety, nádhernú fontánu, pri ktorej sme sa zdržali dlhšie, posedeli sme si a robili sme to, čo nám išlo najlepšie, kecali sme, kecali a ústa sa nám nešli zatvoriť..  Škoda len, že som nemal možnosť fontánu vidieť v noci, to by bola romantika ako... či čo to trepem, bolo by to pekné..  Ďalej sme navštívili košický park, prechádzali sme sa mestom a Maťka mi ukázala svoje sídlisko, kde celý život vyrastala, bolo to všetko jedným slovom úžasné. Vlastne už dávno som sa nedokázal s niekým len tak prechádzať a rozprávať sa s ním niekoľko hodín a to bola táto slečna pre mňa úplne nový človek, ale to čo ste o nej všetci hovorili sa potvrdilo, viete čo.


Po dlhých prechádzkach sme sa opäť vybrali do mesta, aby sme dali naším nohám oddych pri osviežujúcej zmrzke Ak vás to zaujíma, tak ja som s vybral čokoládovú a citrónovú, Maťka jahodovú a banánovú, ja som bol stále zamilovaný, Maťa stále krásna, mňa boleli nohy, Maťu asi tiež a tak ďalej a tak ďalej no..  


Ani som sa nenazdal a začalo sa schyľovať k večeru a keďže som do Košíc prišiel len na jeden deň, musel som sledovať čas, aby som stihol večerný vlak, no po tom, čo som za ten jeden deň prežil sa mi domov vôbec nechcelo. Bol to jeden z mojich najlepších dní v živote, spoznal som Košice, spoznal som jedného z vás a pokiaľ je pravda čo mi Maťa povedali, že všetci ste takí ukecaný a pohoďový ako ona, tak sa chcem s vami všetkými stretnúť!   Po zmrzline som mal ešte nejaké dve hodinky do odchodu vlaku, keďže sme sa dosť zdržali hlavne v parku, kde sme si okrem vysedávania na lavičke aj zabehali, jemne zacvičili a nerád to hovorím, ale aj zatancovali..  A nerád to hovorím preto, že som tancoval s bývalou tanečníčkou veľmi príťažlivých tancov a ja som sa cítil ako úplny neschopák..   Ale slečnu Maťku som už vtedy považoval za svoju dobrú kamarátku a tak som si vôbec neprišiel ako hlupák (pozor, nie holupák) a bavil som sa spolu s ňou.  


Po náročnom dni plnom prechádzok nám obom vyhladlo aj vysmädlo a tak sme sa išli zregenerovať do fastfoodu s veľmi príjemným prostredím a pokojnou terasou. Večera bola ľahká, všimol som si, že Maťka si vybrala jedlo, ktoré sa presne hodí k jej pekným krivkám, tak ja som chcel vyzerať akože sa tiež o seba starám a dal som si zeleninu..   Po ľahkej večeri nasledovala cesta na stanicu, Maťka ma svojou prítomnosťou potešila a veľmi jej ďakujem, že sa jej chcelo merať cestu peši až na stanicu len aby ma odprevadila a dokonca so mnou počkala na vlak. Najradšej by som si ju zobral so sebou domov alebo sa nasťahoval do Košíc, pretože v tej deň to tam naozaj stálo za to.  Na záver som dostal od Maťky dve pekné veci: sľúb, že pri ďalšom výlete do Košíc ma vezme ku sebe domov ( ) a tá druhá vec bolo to najkrajšie, čo som mohol na záver dostať... =


Vlak prišel, ja som musel nastupovať a nasledovalo posledné rozlúčenie.  Posledné z toho dňa, ale určite nie posledné úplne. Takýchto dní chcem zažiť ešte niekoľko..
.. cesta domov bola plná spomienok, bol som unavený, tak som takmer celú cestu spal s neuveríte, snívalo sa mi o tom, že som stále s Maťou.  Ešte tesne po odchode z Košíc som krátko rozprával so sympatickým starším pánom cestujúcim z Košíc do Bratislavy a povedal som mu, aký deň som práve zažil. Okrem toho som mu povedal, že som Púchovčan a nech ma zobudí, keď budem doma vo veľkomeste..


Neviem čo mám viac povedať, ešte teraz spomínam na ten deň a na všetko, čo som počas neho prežil. Jedno veľké ĎAKUJEM Maťka, odteraz si moja najobľúbenejšia Martina na svete a vedieš môj rebríček najkrajších dievčat, ktoré som v živote stretol  


PS: Keby si nemala frajera, tak by som povedal, že sa ti páčim, pretože máš strašne neodolateľný a zvodný pohľad, vždy keď si sa na mňa pozrela som ti chcel nahlas povedať: "Tak poďme" 

---

End of the story..